Slovenská autorka Danielle Hartová prichádza s Pavúčou ľaliou

Vtedy som si trepla po čele a spomenula si na časy, kedy som s radosťou chodila na wattpad, pretože presne odtiaľ mi bolo jej meno známe.
Po zistení, že ide o našu autorku, som sa potešila, keďže rada podporujem slovenských spisovateľov a najmä tých začínajúcich.
Aký mám názor na jej tvorbu?

Danielle dej príbehu zasadila do éry viktoriánskeho Anglicka, kde sa jednotlivé sorty obyvateľstva nemôžu medzi sebou miešať za žiadnych okolností, takže ani keď ide o lásku.
Preto sa otec Lillian rozhodol, že zabráni jej vzťahu s obyčajným chlapcom tak, že ju pošle na dievčenskú akadémiu, kde z nej vychovajú slušnú a distingvovanú mladú dámu.
Toto slúžilo ako začiatok príbehu, v ktorom som očakávala množstvo tajomstiev, napätia a odhalení.
Autorka vytvorila prostredie akadémie, ktoré bolo nabité zvláštnou magickou energiou. Tá sa mi veľmi páčila. Atmosféru daného miesta pekne vystihla.
Zároveň ma prekvapilo, aké vlastnosti a povahy vybrala pre žiačky akadémie. Napriek vtedajšej dobe a vyberanému správaniu boli dievčatá podobné tým dnešným. Určili si kráľovnú, ktorú obletovali a počúvali na slovo.
Vládla medzi nimi závisť, boj o moc, intrigy, klamstvá a povýšenosť.
Zhrnula by som to tak, že prepojila devätnáste storočie s dvadsiatym prvým.

Lillian onedlho stretá prvýkrát Isabellu. Tá je v nemilosti všetkých naokolo, no s Lillian sa stanú dobrými priateľkami.
Lillian ma ako hlavná postava ničím neohúrila. Mala správanie úmerné jej veku. Ničím špeciálnym si ma nezískala. Neviem na nej nájsť nejakú výraznú charakterovú črtu, ktorá by mi bola blízka.
Čo sa týka Isabelly, do tej asi autorka chcela vsadiť silnejší intelekt, no mne to nestačilo. Oplývala tajomstvami, ktoré mi však dych nevyrazili, keďže som čakala niečo oveľa väčšie. Aj jej povaha mi nejak nesadla.
Proste postavy na mňa celkovo nespravili výrazný dojem.
Pristavím sa ešte pri romantickej linke, ktorá bola jemná a nežná. Trochu som sa obávala lgbt, keďže nevyhľadávam knihy s touto tematikou, ale tu bola naozaj len ako decentný a neprehnaný doplnok, čo chválim.

Čo sa mi však na knihe veľmi páčilo, bol autorkin štýl. Bolo cítiť, že píše už nejakú dobu a naozaj jej to ide. Plynulý, príjemný a nenútený štýl písania s ktorým sa dá napísať naozaj niečo veľké.
Tu som najprv čakala fantasy, ktorého som sa ale nedočkala. Autorka sa snažila vložiť aj takýto prvok, ale nie celkom jej to vyšlo a na mňa to pôsobilo trošku ako pritiahnuté za vlasy.

Táto kniha sa mi hodnotí čudne.
Štýl bol pekný, nápad tiež, dalo sa z toho veľa vyťažiť. Bohužiaľ, mnohé veci mi prišli ako nedotiahnuté do konca, nevysvetlené. Veľké odhalenie sa tiež nekonalo a koniec ma trochu vyviedol z miery (ku cti slúži to, že som také niečo naozaj nečakala).
Autorka má obrovský talent a potenciál, ale toto až tak nevyšlo...
Pre mňa je Pavúčia ľalia takým priemerom.

Recenzovala: http://somcitatel.blogspot.com/2021/05/recenzia-pavucia-lalia-danielle-hart.html?m=1