Slováci si málo cenia históriu aj rozkoš. . .

Muž, Žena a Liečiteľ. Tri postavy, ktoré sa vinú celým príbehom románu Velestúr. Jozef Banáš si prepožičal názov od slovenského pohoria v Kremnických vrchoch. Nie náhodou. Podľa indícií sa práve tu nachádzajú runy, pôvodné písmo starých Slovanov, ktorých pravosť by dokazovala, že na našom území bola vyspelá civilizácia a písmo už aj pred samotným príchodom Cyrila a Metoda. Román Velestúr však nie je zemepisnou príručkou, hoci nejeden Slovák si určite toto miesto zaradí k itineráru letných, či jarných výletov. Ide o nesmierne atraktívne aj historicky cenné miesto, veľa Slovákov ani netuší, kde sa nachádza a aká je jeho história.

Starí slovanskí bohovia, mystika a hory, to všetko je len pozadie k hlavnej dejovej línii, hľadaniu rozkoše. Tá však nie je vnímaná v čisto hedonistickom zmysle požívačnosti, skôr epikurejského charakteru pokoja v duši.

Hlavným hrdinom je úspešný spevák, pretekár, dobrodruh. Muž posadnutý chuťou víťaziť, meniť svet, byť lídrom davov a neustálou jednotkou. Len niečo akoby stále chýbalo. Neustále plahočenie sa za cieľovou páskou si pýta daň v podobe rozpadu rodiny aj samého seba. Strata rovnováhy je niečo nezdravé a preto sa všetky snahy dokázať sebe aj svetu výnimočnosť akosi vymykajú účinku.

Nájsť seba, nájsť svoju cestu a nielen k sebe, ale aj ľuďom, na ktorých nám záleží, v tom niekde je skutočný dúšok rozkoše. Pri čítaní riadkov románu Velestúr sa čitateľ zamyslí, rozcíti, začne sa zaujímať o Slovanské dejiny a pochopí, že Jozef Banáš je svetový autor. Velestúr svojou tematikou aj duchovným presahom neimituje, ale ľahko pripomína knihy Paula Coelha. Kto ho má rád, zaručene si obľúbi aj Banášov literárny výstup na Velestúr.

Spojenie dynamického a pútavého príbehu s mystikou a duchovnom sa Jozefovi Banášovi podarilo veľmi príjemne a hoci je niečo cez 250 strán pútavého čítania záležitosťou na jeden víkend, nastoľuje otázniky, plány a dokonca aj trasy výletov, ktoré ostanú v nás živé dlho po otočení posledného listu. Román Velestúr inšpiruje k tomu, aby sme sa viac zaujímali nielen o rozkoše duše a života, ale aj našu vlastnú históriu.

Recenzoval: Marek Mittaš
http://mittas.blog.pravda.sk/2015/02/28/slovaci-si-malo-cenia-historiu-aj-rozkos/