Samuel Bjork: Cestujem sama

Podobne ako v prípade knihy Cestujem sama. Pre mňa neznámeho meno autora znamenalo, že musím opäť raz zabudnúť na všetky známe postavy z kníh Nesba či Bjordlindovcov (ak zoberieme len produkciu Ikaru), a ponoriť sa do nového prostredia, nových postáv, nových vzťahov a nového štýlu písania.

Ihneď ma však zaujala anotácia s nádychom hororu. Len si to predstavte: malé 6-ročné dievčatko, oblečené ako bábika, vystrojené do školy, ale… obesené na strome s ceduľkou Cestujem sama. Nech sa bude okolo toho diať čokoľvek, vrahovi sa originalita uprieť nedá.

Postupne spoznávame nový vyšetrovateľský tím. Samozrejme, má jasného, uznávaného a charizmatického vodcu, Holgera Muncha (podobnosť s Edvardom čisto náhodná?). Okolo jeho pracovného miesta sa točí zopár nejasností z minulosti. Našťastie dostane šancu opäť zostaviť svoj tím, a to sa deje trochu výnimočne.

Okrem kolegov z radov polície do neho povoláva aj bývalú kolegyňu Miu. Najskôr ju ale musí nájsť a presvedčiť. Mia sa totiž skrýva na opustenom ostrove, kde sa po katastrofách v jej rodine rozhodla ukončiť svoj život. O svojom osude vyzerá byť pevne rozhodnutá, ale predsa – keď jej Holger donesie zložku s novým prípadom, nedokáže odmietnuť.

Mia vlastne nie je policajtkou v pravom zmysle – má za sebou len pár semestrov štúdia a Holger ju stiahol do svojho tímu v podstate z ulice. Jej vyšetrovacie metódy sú tiež trochu zvláštne – na to, aby jej myseľ dobre fungovala a nachádzala odpovede na zamotané otázky, sa potrebuje ponoriť do akéhosi tranzu, ktorý jej najlepšie vyvolá dostatočná hladina alkoholu v krvi.

Ďalšou zaujímavou postavou v príbehu je mladý Gabriel, ktorý sa k policajnému tímu dostal tiež dosť zvláštne – ako šikovného hackera si ho vytipovali a rovno stiahli do svojich radov. Neviem, či to v reálnom svete môže takto fungovať, ale pre ozvláštnenie príbehu určite dobré.

Samotný štýl knihy sa veľmi nelíši od ďalších súčasných detektívok. Prelínajú sa pasáže vyšetrovania s konaním zloduchov, osviežením je pohľad 13-ročného chlapca či fungovanie náboženskej sekty. Knihu som zhltla asi za 2 dni, čo svedčí o tom, že napísaná bola určite nadpriemerne.

Trošku ma mrzí opäť preklad, pretože občas postavy rozprávajú inak, akoby to robili v skutočnom živote. Napríklad ak mladý 6-ročný chalan povie, že Luis Suarez zaznamenal hetrik, namiesto jednoduchšieho strelil hetrik. Našťastie, takýchto pasáží tam nebolo veľa, ale come on, prekladatelia, trošku reálneho života do vašich riadkov ;).

Recenzovala: Monika Zbínová
http://www.monicqa.sk/knihy/samuel-bjork-cestujem-sama/