Rozlúčka s (ne)slobodou

Rozlúčka s (ne)slobodou

Eva má krátko pred svadbou. Na naliehanie svojho nastávajúceho sa rozhodne aj ona zorganizovať svoju rozlúčku so slobodou. Jedinými hosťami budú jej tri najlepšie kamarátky z gymnázia, ktoré už však nevidela veľmi, veľmi dlho. Napriek počiatočným obavám zisťujú, že aj po rokoch si majú čo povedať a až tak veľmi sa nezmenili. Alebo áno? Krásna Lucia, športovkyňa Denisa, múdra Magda a tichá nenápadná Eva už totiž nemajú osemnásť a cesta, ktorou si za tie roky prešli, nebola vždy jednoduchá. Práve naopak.

„Každý? To asi ťažko! pomyslela si Eva. Potom však so sebazaprením priznala, že aj ona sa k tomu ako tínedžerka občas uchyľovala. Ale neskôr s tým prestala. Bol to len prejav jej nezrelej osobnosti, slabej vôle a ona sa hanbila sama pred sebou, že to vôbec skúšala. Keď niekto neovládne svoje pudy, pudy ovládnu jeho. A potom skončí ako alkoholik, narkoman alebo prostitútka.“

Hoci sa rozlúčka so slobodou rýchlo zmení na až príliš otvorenú spoveď o všetkom možnom i nemožnom, čo im život priniesol za dlhých sedemnásť rokov, Eva sa stále zdráha zdôveriť sa kamarátkam o tom, čo ju skutočne ťaží na duši. Veci, ktoré si vypočula však otrasú jej svetom a ona sa rozhodne konečne riešiť to, čo si dlhé roky odkladala do najzadnejšieho šuplíka svojho vnútra, no ovplyvňovalo ju to viac, ako si dokázala pripustiť.

„Kým natierala pečivo, uvažovala, ako zistiť, či po nej naozaj túži. Dobre, prišiel kvôli nej domov, ale ten bozk... no... bol dosť vlažný, akoby pobozkal tetušku, ktorej blahoželá k meninám! Vlastne to tak bolo zakaždým, len jej to predtým pripadalo normálne. Ale zrazu... Došľaka aj s babami! To bude teraz všetko porovnávať s ich skúsenosťami?“

Hoci edícia Príbehy z kabelky (aspoň mne) evokuje jednoduché oddychové čítanie, nie je tomu celkom tak. Nemilé zážitky a spomienky štyroch kamarátok sú témami, o ktorých sa nečíta ľahko. Väčšinou. O niektorých sa dokonca nečíta ani často, keďže sú dosť kontroverzné. V tomto prípade však autorka aj ťažké témy podala s humorom a ľahkosťou. Ženy nevykreslila len ako bytosti večne sa sťažujúce na to, aký je život ťažký, ale naopak, ich príbehy hovoria o tom, že život so sebou prináša aj ťažké situácie, pri ktorých nikomu nepomôže, ak sa bude len ľutovať. A koniec koncov i o tom, že všetko zlé je naozaj na niečo dobré, nech to znie ako akékoľvek klišé.

„,Ty si myslíš, že tebe by sa to nikdy nemohlo stať,´ pozrela Lucia na Magdu, ,ale uisťujem ťa, že mohlo. Žiadna zo žien, ktorá si prešla tým, čím ja, si v štrnástich nepísala do ružového denníčka, že túži byť ponižovaná, týraná a chudobná. Každá si želá bohatého princa, ktorý ju bude nosiť na rukách. Nerozmýšľaj o tom, ako som sa zachovala ja. Skús si predstaviť, ako by si to riešila ty!´“

Debutovému dielu Dady Brezovskej Rozlúčka s (ne)slobodou nemám čo vytknúť, azda možno niekoľko podľa mňa zdĺhavých vsuviek a opisov typu „mala som vtedy oblečené to a to, namaľovala som sa tak a tak “, ktoré mi pripadali občas úplne zbytočné. Čitateľky jej to však určite odpustia a knižka sa stane súčasťou aj ich kabelky. Hoci na nie dlhú dobu, keďže príbehy Evy, Adama a jej kamarátok dokážu zaujať natoľko, že sa ani nenazdáte a knihu „zhltnete“ za pár chvíľ.

Recenzoval: Monika Želasková
http://www.citaj.to