Rosnička

Je dobré (aj príjemné), vrátiť sa k osvedčenému autorovi a to platí najmä pri detektívkach. Človek hneď na začiatku vhupne do známeho prostredia a s vyšetrovateľmi si pri čítaní môže aj tykať.

František Kozmon vo svojej druhej "veľkej" próze "Rosnička" (prvý bol "Potkan", ak vynecháme jeho poviedkové experimenty s písaním). V Rosničke začína zostra, ako sa na vyšetrovateľa Mareka Wolfa, ktorý sa už plne aklimatizoval v Bratislave, patrí. Tu sa však hneď od začiatku dostane do veľkých problémov pri ceste z dovolenky v Chorvátsku. Nezvyčajne pre vyšetrovateľa, sa dostane do úlohy podozrivého z vraždy. Udalosti sa potom na neho valia ako príval. Napätie stúpa, ale našťastie má doma na Slovensku dobrých priateľov, teda kolegov, ktorí ho nenechajú v štichu. S ich pomocou sa veci začnú hýbať a fakticky sa podarí preniesť vyšetrovanie na "domácu" pôdu.

Toľko by hádam stačilo k obsahu knihy. Ak som povedal, že napätie v príbehu vôbec nepoľavuje, je to pravda. Autor sa nebál využiť netradičné postupy, teda zbytočne by ste si hovorili, že "vrahom je záhradník". Vychádzajúc z mojich bohatých čitateľských skúseností, som začal tušiť kto je vrah už v polčase čítania, ale dobre utajovaná pravda sa potvrdila v závere knihy a to nehovorím, že podozrivých bolo medzičasom niekoľko. Dokonca, ani odhalený vrah nebol jediný, lebo pri vyšetrovaní sa príde na všeličo zaujímavé, aj na starý zločin, ktorý už pomaly pokrýval prach času. 

Pri detektívke je najdôležitejšie, aby čitateľa jej dej upútal a držal ho v napätí až do konca. Toto sa Františkovi Kozmonovi aj tu darí. Sprvoti som čakal, že budem mať pozvoľné čítanie na celý týždeň, ale ak by ste si túto knihu zobrali na týždennú dovolenku, pribaľte si k nej ešte jednu. Rosničku zhltnete za deň, za dva. Špeciálne by som odporučil, aby ste si k čítaniu pribalili aj nejaký prehľadný kalendár, kapitoly v knihe sú totiž označené dátumom konania deja a v čase sa treba reálne orientovať.

Ešte jedna malá poznámka ku grafickej úprave - ak sa v príbehu mení miesto, či osoby v ten istý deň, je podkapitola označená malým obrázkom rosničky. Najprv som si myslel, že mi na papier sadla mucha, ale potom som si zvykol na žabku. Trochu zjednodušené, ale prečo nie?

Keďže sa polovica príbehu odohráva pri mori v Chorvátsku, v knihe sú aj originálne repliky v chorvátskej policajnej hantýrke, našťastie vždy aj s príslušným prekladom. Prvá polovica príbehu tým získava nádych pravej "jadranskej" exotiky. Inak, po jazykovej stránke je všetko O.K., ako sa u nás hovorí, aj keď sa autor nevyhol, už skoro zľudovelému autentickému balastu: "VIDÍME SA ZAJTRA". Taký je život, hádam sa to "U" raz vráti tam, kde patrí...

Zaujímavým "modernizačným" prvkom v tejto knihe je využitie "citácií" článkov z "blogu" obete na internete. Rosnička si tam písala anonymne o svojej "vedľajšej" profesii spoločníčky (eskort). Tak sa takto sprostredkovane čitateľ dostane aj k erotickým opisom, podaným aj z pohľadu psychológie pracovníčky eskortu. Kto sa už nejaký čas pohybuje v internetovej sfére a číta blogy (aj diskusie k nim), vie si to určite predstaviť. Tu však blogovanie, napriek anonymite, pri znalosti reálnych faktov  pomôže vyšetrovateľom odhaliť aj reálne zúčastnené osoby.

Všetkým, ktorí si túto knihu zaobstarajú a začítajú sa do nej, želám príjemnú pohodu a ten čitateľský adrenalín, ktorý Rosnička prináša.

Kto chce vedieť viac, môže si pozrieť aj oficiálny popis a ukážku z knihy.

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/458105/rosnicka.html