RECENZIA : Trojica Sarah Lotzová

Trojica

To už znie dosť čudne. A kto sa takého niečoho chytí? No samozrejme že náboženský fanatici, médiá, ufológovia a  podobné zgerby. Ľudia sa predsa chytia hocičoho a dokážu spraviť z komára somára. Všade na svete je toto informácia číslo jeden, všetci sa o tom bavia, prichádzajú stále nové a nové teórie. Všetci sú zvedaví na tri deti, ktoré ako jediné prežili katastrofy.

Kniha Trojica je zmesou apokalypsy, trileru a dobre mrazivého hororového prostredia. Hneď na začiatku ma upútal štýl, akým je kniha písaná. Určite ste už videli také tie dokumenty, kde si pozývajú ľudí ako svedkov nehôd, zliepajú skladačku pomocou úryvkov článkov z novín, či osobnej korešpondencie. Presne tak som sa cítila, keď som knihu začala čítať. Kapitoly totiž prebiehajú úplne inak, ako v iných knihách. Rozhovory s rodinnými príslušníkmi, novinové články, rozhovory cez skype či cez e-maily. Je to ako kniha v knihe. Bol to naozaj dobrý nápad, no keďže autorka sa snažila dej viac prehlbovať, aby mohla do finále prísť s niečím pompéznym, čítanie bolo pre mňa dosť demotivujúce. Stále som knihu odkladala a nevedela sa začítať. Popravde do polovice knihy som to chcela vzdať. Dej sa točil stále dookola a to čo bolo povedané na začiatku, to sa stále opakovalo z pohľadu niekoľkých postáv a pretože to bolo ako kvázi dokument, nevedela som sa poriadne vcítiť do postáv. Takže polovicu knihy som čítala týždeň. No a potom prišlo niečo, po čom som dokázala druhú polovicu dočítať za deň. 

Trojica detí bola zrazu aktívna a hneď z viacerých uhlov pohľadu prestretá čitateľovi  takým mrazivým spôsobom, že som mala veľa krát husiu kožu. Toto autorke neskutočne vyšlo. To, že sa v deji rozvinula akási mysterióznosť, keď som už bola zmierená s tým, ako chce autorka knihou povedať, že ľudia masovo dokážu uveriť totálnym blábolom, ma prebralo a už som nevedela prestať, kým som knihu nedočítala. Tým, že autorka začala odkrývať trojicu, nabral príbeh správne grády, pretože do tej polovice knihy im ani nedala šancu. Všetko od začiatku boli len špekulácie ostatných postáv, ktorých bolo naozaj požehnane a čitateľ sa môže v tomto dosť strácať.

 Avšak tie postavy, ktoré do príbehu mali zasahovať najviac boli veľmi dobre spracované. Tiež ma celkom ohúrilo, že na základe komunikácie medzi nimi, dokázala autorka  opísať ich konanie tak dokonale odlišne. Vôbec som nemala pocit, že čítam tri postavy s rovnakým vyjadrovaním. Krásne charaktery odlíšila. Trošku ma zarazil koniec, pretože nemám pocit, že by som dostala absolútny koniec. Potrebujem ešte mnoho odpovedí na otázky. Preto predpokladám, že sa autorka ešte k tomuto príbehu nejakým spôsobom vráti, možno v inej knihe.

Inak trošku mi Trojica pripomenula AKTY X v tom nevysvetliteľnou a záhadou popretkávanou trojicou detí. Sadlo mi čítanie o nevysvetliteľných javoch a osudoch rodín, ktoré sa starali o preživšie deti a veľmi dobré opísanie ako sa správajú ľudia po katastrofách. Aký boom dokáže celosvetovo nastať a ako sa všetci dokážu doslova zmagoriť nad niečím tak do očí bijúcim, divným a zvráteným aj keď do danej udalosti majú úplne inú vieru. Ako dokáže dobrý rečník stiahnuť toľko ľudí a všetci ako zhypnotizovaní za ním idú. Toto dokázala Lotzová vierohodne vykresliť.
Celkovo príbeh nie je pre každého. Ak sa však prelúskate tou polovicou príbehu, kde to dosť stagnuje, budete milo prekvapení, akým smerom sa dokáže kniha ubrať.

Recenzoval: Luce
http://lucindinblog-luce.blogspot.sk