bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Recenzia: Stratená nádej (Beznádejná #2)

Colleen Hooverová zbožňuje hudbu a je odborníčkou na diétnu pepsi. Podľa chuti dokáže povedať, z ktorej reštaurácie pochádza. Je na nej úplne závislá.

Okrem toho, že je spisovateľkou je aj matkou, manželkou, nindžom a presvedčenou realistkou. Okrem série beznádejná napísala aj série Slammed. Momentálne pracuje na Ugly love a Maybe Someday , ktoré by mali uzrieť svetlo sveta už tohto roku. Obe knihy sú samostatné.

Stratená nádej sa mi dostala do rúk iba dnes, no už som ju stihla zhltnúť. Colleen naozaj vie, ako písať. Obe knihy, ktoré som od nej zatiaľ čítala, sa prečítali prakticky samy. Dokázala vytvoriť príbeh, ktorý ma pohltil najprv v Beznádejnej a dnes mi opäť učaroval, musela som čítať až do konca.

Myslím, že o príbehu netreba veľa hovoriť. Väčšina ľudí čítala Beznádejnú (a ak nie, tak by to mala rýchlo napraviť). Z obyčajnej love story sa vykľuje príbeh so základmi úplne inde, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Autorka si vzala na mušku jednu z tých ťažších tém, akou je zneužívanie detí. Nečítala som knihy s podobnou problematikou, čiže to nemám s čím porovnávať, ale mne sa prevedenie páčilo.

Stratená nádej je vyrozprávaná z pohľadu Holdera, čo dáva všetkému iný rozmer. Už od začiatku sa pred nami rozprestiera kvantum informácií, ktoré v Beznádejnej neboli dostupné. Najviac ma fascinovali jeho myšlienky, pretože v predchádzajúcej knihe zostávali skryté. Často som porovnávala situácie v oboch knihách z ich oboch pohľadov. Vyzerala som vtipne s dvoma knihami pred sebou čítajúca na striedačku, ale naši si už zvykli. Holder bol vždy záhadný a robil veci, ktoré zdanlivo nedávali žiaden zmysel, preto sa mi páčilo nakuknúť do jeho hlavy.

Sky bola teraz tá tajomná. Prekvapilo ma to. Keďže jej stranu príbehu som už poznala, nemyslela som, že sa to dá. Uvedomila som si však jednu vec - ak by som predtým nečítala Beznádejnú, bola by som v nej rovnako stratená, ako predtým v Holderovi. Hooverová píše komplexne, dokázala by to prerozprávať asi z pohľadu hociktorej postavy a stále by jej slová nestratili šmrnc. Fantasticky si poradila s Holderom, nenašla som žiadne hluché miesta a mnoho vecí dávalo väčší zmysel.

Emočne je Losing Hope jednoduchšia. Nevyčerpala ma tak ako jej predchodkyňa. Neplakala som pri nej, hoci som mala namále. Holder ma veľmi nedojal, môžem však tento fakt pripísať aj väčšej informovanosti - teda som už nebola v takom napätí ako predtým. Nič to nemení na fakte, že Stratená nádej si zaslúži poriadny potlesk. Bola skvelá a každú stánku som si vychutnala.

Na druhej strane, akosi som sa nedokázala do toho úplne vžiť. Holder sa vyrovnáva so stratou Hope a svojej sestry Les. Hopeless. Aj on má rany na duši, chce zabudnúť na všetko, čo sa mu stalo, no nejako som mu to nemohla uveriť. Akoby sa snažil presvedčiť o svojom vnútornom zápase, snažil sa ponúknuť hlboký pohľad do svojho vnútra, ale nepresvedčil ma. Nezasiahol ma tak, ako Sky. Možno to bolo tým, že aj keď je Stratená nádej ten istý príbeh, predsa je trošku o niečom inom. Možno to bolo inou hlavnou postavou, možno aj tým, že už som vedela, ako sa to skončí. Prečítanie však stálo zato, štýl bol výborný a stránky mi šli od ruky. Ak by som predtým Beznádejnú nečítala, asi by som si knihu užila ešte viac a definitívne by bolo veľmi zaujímavé, takúto knihu prečítať najprv z pohľadu mužskej postavy.

Hodnotenie: ****

Recenzoval: Simone Sipriano
http://incredible-books.blogspot.sk

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.