RC: Rainbow Rowell - Eleanor a Park

Všimla som si vtedy tiež, že omnoho viac však ľudia ospevujú ďalšiu knihu od rovnakej autorky s názvom Eleanor a Park. Podľa anotácie ma to akosi nezaujalo, až do nedávna. Zistila som totiž, že to u nás vyjde a už som sa naozaj aj tešila. 

Pretáčala som prvé stránky a hneď ma prekvapilo, keď som zbadala rok, v ktorom sa celá kniha odohráva. Nevedela som to. Vtedy ma aj napadlo, že sa mi toto dielo určite bude páčiť. Mám rada tieto roky, veď aj Charlieho malé tajomstvá sú na tom podobne. 

Ako som spomínala, bola som voči tomuto dielu veľmi skeptická. Malo to niekoľko dôvodov. Prvou príčinou bolo Fangirl. Ako som spomínala, neprišlo mi to ako niečo svetoborné a neskutočne mi tam liezla na nervy hlavná hrdinka. Niekde som sa totiž dočítala, že aj tu bude podobne hanblivá hlavná postava. Odradil ma aj dej či vidina Eleanorinho chabého života.

Mýlila som sa však vo všetkom.

Kniha ma zaujala už od začiatku. Dejom, hláškami, dialógmi, postavami, rokom, v ktorom sa dielo odohráva či aj štýlom písania, keďže je kniha písaná z dvoch pohľadov. Nejde však o striedanie pohľadov podľa kapitol či pokračovanie v deji. Rainbow sa vracala aj k udalostiam, ktoré sme už čítali, no predstavovala nám ich z opačného pohľadu. Páčilo sa mi, že som tak mohla vedieť na čo obaja myslia pri rôznych momentoch, keďže sa pohľady striedali aj po riadku. Bolo to pre mňa také nezvyčajné. 

Autorka si ma získala aj vďaka dialógom, ktoré boli úplne prirodzené. Hrdinovia odpovedali jedným slovom či jednou vetou. Za každou priamou rečou nemusela byť dopodrobna popísaná činnosť, ktorú postava vykonávala, skrátka sa len zhovárali. Väčšina autorov totiž rozhovor umelo predlžujú a niektoré postavy sú schopné rozprávať aj na pol strany. 

Obávala som sa hlavne deja. Ako možno viete, doteraz som sa márne snažila nájsť knihu s násilím v rodine, ktorá by ma naozaj chytila za srdce. Vždy mi vadil dôvod, prečo to hrdinka neprezradila alebo to, že sa tomu v knihe neprikladal dosť veľký dôraz, ako by si to zaslúžilo. Keďže táto kniha je zameraná hlavne na lásku dvoch čudákov, Eleanorine problémy v rodine mi prišli druhoradé a vôbec mi nevadilo, že sa im nekladie taký dôraz. Autorka dokonca nespomenula ani dôvody, prečo to Eleanor nikomu neprezradí a mne to ani neprišlo ako nejaká podstatná vec. Viezla som sa s príbehom. 

Prekvapujúco mi na knihe nevadilo takmer nič. Prekvapujúce je hlavne to, že v nej bolo toľko vecí, čo by mi v iných románoch už dávno liezlo na nervy, ale tu sa tak nestalo. Eleanor bola hanblivá, Park bol presladený, žiaden rozumný dôvod pre tajenie rodinných problémov, samé pesimistické reči o svojom výzore, samé nelogické odmietanie, presladené reči a veci a tak ďalej. Nič mi nevadilo.

"Ak si nevieš zachrániť život, stojí vôbec za záchranu?"

Eleanor bola veľmi inteligentná, za čo u mňa získala zelený bod. Často som sa na jej hláškach smiala a pri jej ťažkej rodinnej situácii smútila. Veľmi som s ňou súcitila a zároveň som ju obdivovala za to, že tak dokázala žiť. Aj keď mi možno máličko vadilo, ako sa neustále zhadzovala, aj keď to bolo logické opodstatnenie narozdiel od toho chabého zhadzovania sa iných hrdiniek v iných knihách, ktoré sú dokonalosť samá a plačú nad Everestom na čele.

Park bol presladený chlapec, vôbec nie môj typ. Aj napriek tomu som ho mala rada. Získal si ma už od prvých strán, kedy sa správal síce hnusne, no nemohla som si pomôcť a neusmievať sa. Asi najviac ma zaujal vďaka jeho obliekaniu, celkovému štýlu a povahe, teda presnejšie vďaka jeho vzťahu s rodičmi. Ako ho otec učil šoférovať s ručnou prevodovkou, ako ho mama obraňovala. Skrátka obaja rodičia vyzerali byť dokonalí, no mali svoje chyby a aj napriek všetkému svojho syna milovali.

"Eleanor sa nemýlila. Nikdy nevyzerala dobre. Vyzerala ako umenie, a to nemá vyzerať dobre, ale vzbudzovať vo vás pocity."

Veľmi sa mi páčilo, ako autorka postupne opisovala meniaci sa vzťah medzi Parkom a Eleanor. Prežívala som všetko s nimi. Doslova. Takmer som sa roztiekla, keď sa chytili za ruky. Kto by čakal, že aj obyčajné chytenie za ruky môže byť také zlatučké. Asi som ani nezažila knihu, v ktorej by bol tak milý a zlatý vzťah. Pri každom ďalšom kroku som sa roztápala viac a viac. Až mi srdce trepotalo. Žartujem, ale naozaj to bolo až ukrutne milé. Nevedela som sa prestať usmievať, až sa ma mama pýtala či som si niečo dala. Nedala, to kniha. Naozaj.

Autorka zavŕšila moje pocity ku knihe hudbou, ktorú tam zamiešala. Síce som polovicu nepoznala, vôbec mi to nevadilo. Páčilo sa mi, ako sa tam neustále preberali kapely a hlavne staromódne kazety, ktoré už dnešné deti ani nepoznajú.

Kniha mala len dve šedé momenty. Prvým boli udalosti na konci. Celá kniha bola taká zlatá a milá a nemohla som sa jej nabažiť, no zrazu tam skočilo niečo temné a trochu mi to pokazilo zážitok. Ja viem, že to nebolo síce úplne prekvapujúce, ale v hĺbke duše som dúfala, že to skončí ako nejaká rozprávočka. 

Druhým šedým momentom bol úplný koniec. Teda ani sa to nedá považovať za nejakú vadu knihy, dôvod, prečo ju nečítať, ale takýto koniec som naozaj nečakala. Vlastne išlo skôr o posledné dva odseky, ktoré ma nútili pätnásť minút vykrikovať, že čo sa práve stalo. Nepochopila som to a úprimne som si myslela, že prekladateľka nedoprekladala posledných pár strán, pretože mi tam chýbali!

Kniha bola jednoznačne lepšia než Fangirl, aj keď o niečo temnejšia. Postavy mi utkveli v pamäti a verím, že tak ľahko z nej ani nevyfučia. Milú knihu o nádhernom vzťahu dvoch čudákov - medzi ázijským chalanom milujúcom komiksy a červenovlasým dievčaťom s chlapčenským štýlom - sa naozaj oplatí prečítať. A kvôli tej úžasnej obálke aj vlastniť. Toto dielo skutočne odporúčam každému, pri ňom ani nezáleží na veku. Verím, že sa vám bude páčiť rovnako, ako mne.

Recenzoval: Foxy
http://danybooks.blogspot.sk/2014/11/rc-rainbow-rowell-eleanor-park.html