Prežiť ešte neznamená zvíťaziť.

Spočiatku to vyzerá tak, že ide o veľký výmysel, ktorý má byť len maskovacím manévrom niečoho poriadne zvráteného. Keď sa mladučká Amy dostane zo zajatia a s ťažkosťami rozpovie celý svoj príbeh, takmer nik jej neverí. O pár dní na to sa objavia ďalšie podobné osudy, ktoré Aminu teóriu potvrdzujú. Akási žena unesie dvoch ľudí, zavrie v neľudských podmienkach a položí pred nich zbraň s jedným nábojom. Chceš prežiť? Musíš zabiť svojho spolutrpiteľa… Obete musia bojovať s hladom, zimou či zúfalstvom. Pýtate sa dokedy? Kým sa jednému z nich neminie trpezlivosť a neodhodlá sa k najťažšiemu činu vo svojom živote. Vtedy má možnosť vrátiť sa do normálneho sveta, na ktorý sa už naveky bude v dôsledku svojho skutku pozerať cez naštrbenú optiku. Helen Graceová, ktorá má celý prípad na starosti, sa snaží prísť na to, prečo si zločinec vyberá konkrétne obete. Naozaj za všetkým stojí žena? Aký je jej motív?

Jeden musí z kola von je kriminálka, ktorá disponuje snáď najbizarnejšou postavou zločinca, s akou som sa doposiaľ v knižnom svete stretla. Nezabíja vlastnými rukami, iba sa nemo prizerá, kým sa za vraha pasuje niekto iný. Necháva vyhasnúť jeden ľudský život, pričom vie, že duša toho, ktorý prežil, zhorí plameňom, ktorý rozdúchalo jeho svedomie. Zničí tak dva životy bez toho, aby sa obetí priamo dotkla. Príbeh krásne zachytáva pocity, ktoré sa usadia v duši toho, čo prežije. Je to naozaj výhra ostať nažive? Dá sa existovať s vedomím, že dýchate na úkor niekoho iného?

„Len zbrane sme sa nedotkli. Zostala na tom istom mieste a volá nás k sebe. Zdvihnem hlavu akurát v okamihu, keď sa na ňu díva. Hneď sklopí oči. Siahne po nej? Pred dvoma týždňami by som odprisahal, že je to nemožné. Ale dnes? Dôvera je krehká záležitosť – ťažko sa získava, no ľahko sa stráca. Ničím si už nie som istý. Viem len toľko, že jeden z nás zomrie.”

Ako to už v kriminálkach býva zvykom, aj tu sa autor trochu pohrabal v minulosti hlavných postáv a nezabudol ani na členov vyšetrovateľského zboru. Príbeh sa vďaka tomu stal o niečo emotívnejším a získal o niečo ľudskejší nádych.

„Doma sme mali glóbus. Taký, čo sa dá rozvietiť. Iba Boh vie, kde sme ho vzali. Na vzdelanie sme si nepotrpeli a matkina znalosť zemepisu sa končila pri najbližšej večierke. Ten glóbus som zbožňovala. Dráždil moju predstavivosť. Keď som dlaňou prechádzala po jeho hladkom povrchu a v priebehu sekúnd preskákala všetky kontinenty, nebolo ťažké uveriť, že som slobodná.”

Kniha sa aj napriek niekoľkým brutálnym scénam číta veľmi rýchlo. Ťažko povedať, či to majú na svedomí krátke kapitoly, jednoduchý jazyk, nekomplikované vety alebo výborne načrtnutá zápletka, ktorá čitateľa pripúta k stránkam knihy. Málokedy sa dá kriminálka zhltnúť za jeden dlhší večer, no v tomto prípade to nie je nesplniteľná výzva. Po prečítaní poslednej strany vo vás príbeh môže zanechať akýsi prchavý dojem. Po chvíľach napätia totiž až prirýchlo nastupuje koniec, ktorý zodpovie všetky vaše otázky. V konečnom dôsledku sa vám nástup záverečného rozuzlenia na scénu môže zdať trochu zbrklý, čo môže trochu naštrbiť výsledný dojem z knihy.

Napriek tomu by však knihu nemal obísť žiaden milovník detektívnych príbehov. Hlavne tí, ktorí túžia po malej zmene v koncepcii príbehu a chcú si možno oddýchnuť od ponurej atmosféry severských kriminálok či komplikovaných vyšetrovacích metód. Napätie si vám sadne na plecia, ponorí vás do prostredia britských ulíc a usvedčujúcim dôkazovým materiálom nebudú výsledky analýz DNA, ale rozpletené vzťahové väzby, ktoré boli v minulosti zapletené do pevného puta.

Recenzovala: Martina Melišková

http://plutonium.sk/2015/jeden-musi-z-kola-von/