Úvodná stránka › Čitateľské recenzie › Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín

Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín

Viete, že nie som nejakou veľkou obľúbenkyňou Johna Greena. Ale tejto knihe som musela dať šancu, pretože vyzerala tak dobre, tak lákavo a ja som dúfala, že na nej nájdem konečne "to niečo", čo všetci vidia na Greenových knihách.

Tak veľmi som chcela, aby som to našla. Ale zase som bola len sklamaná.

Nie, neberte to tak, že celá kniha je totálne zle a že sa neoplatí. Postavy boli svojské a odlišné a naozaj sympatické. Colin mi síce liezol na nervy tými jeho nepodstatnými a zbytočnými informáciami, ktoré rozprával alebo sa mu vírili hlavou, ale občas mal aj svetlé chvíľky, pri ktorých rozmýšľal ako normálny chalan. Hassan bol naopak vtipný a úplne v pohode. A Lindsey bola tiež celkom fajn. Ale všetky postavy boli zase tak greenovsky divné. Na Greenových knihách sa mi ale páči, že všetky postavy majú svoje typické charakterové črty, ktoré priam bijú do očí.

Určite budete súhlasiť, že nápad tejto knihy je tiež absolútne šialený a originálny. Nemôžete tvrdiť, že nie. Koho by napadlo písať o takýchto veciach? A Greenov štýl písania je tiež veľmi dobrý a číta sa dosť rýchlo. A samozrejme, jeho humor je tiež jeden z tých, pri ktorých sa dosť nasmejete. Pri tejto knihe určite, pretože títo dvaja chlapci zažili naozaj mnoho vtipných situácií. Nechýbajú tu ani pekné a pravdivé myšlienky, s ktorými sa čitateľ občas úplne stotožňuje.

"Človek viní prírodu a osud, ale osud je väčšinou iba ozvenou jeho vlastného charakteru a vášní, chýb a slabostí."

A teraz k tomu, čo sa mi na knihe nepáčilo. Táto knižka by bola určite o niečo lepšia, nebyť toho hlúpeho slangu, ktorý sem autor úplne zbytočne napchal (slová ako jeblino, vyjebliniť). Do niektorých kníh sa nadávky hodia, ale tie od Johna Greena to určite nie sú. Ten slang mi fakt liezol na nervy. Ďalej tu bola jedna vec, pri ktorej som sa dosť pozastavila. Na jednej strane sa objavila veta: "Nie je to ktoviečo, ale je to domov." Nepripomína vám to náhodou Harryho Pottera 2? Konkrétne scénu keď Ron doviedol Harryho do Brlohu a povedal túto vetu? Lebo mne áno. John, toto moc originálne nebolo.
Podľa mňa sem Green napchal aj zbytočne veľa matiky a totálne nepodstatných informácii o dejinách a možno to bolo dôvodom, že som pri knihe pomaly zaspávala. Koho trápi nejaký František Ferdinand? Dobre, Colin bol proste týmito vecami posadnutý, ale čitateľov to proste baviť nebude. A tiež, koho bude trápiť o tom, kedy má kikiríkať kohút? Chápem, že to chcel autor nejako oživiť, ale takéto veci tomu naozaj nepomohli. Takže ja som sa pri knihe neskutočne veľmi nudila.

"A tých máš naozaj rád. Ľudí, pred ktorými môžeš nahlas uvažovať."

Nehovorím, že tá kniha bola zlá. Mne sa nepáčila a nesadla mi. Možno nejakých nadšencov dejepisu a matematiky baviť bude. Ale mne tam tie grafy, rovnice a všetko ostatné totálne nedávalo zmysel. Matika proste nie je moja parketa. Možno keby na to autor išiel z iného uhlu pohľadu a napísal ten príbeh trochu inak, možno by ma naozaj uchvátil. Naozaj to vyzeralo sľubne a ja som dosť veľmi dúfala, že sa mi kniha bude páčiť. Je mi to ľúto. Ale Green sa zrejme nikdy nestane jedným s mojich obľúbených autorov. Zrejme mi proste nesadnú jeho podania tých príbehov. Ale ak sa vám aspoň jedna Johnova kniha páčila, tak siahnite aj po tejto, pretože aj táto vás očarí úplne rovnako. Je to ten typický greenovský príbeh, ktorý milujú všetci okrem mňa. U mňa, bohužiaľ, len 2 vločky.