Pištolník

Hlavnou postavou je pištoľník Roland, ktorý prenasleduje záhadného muža v čiernom. Krajina je zničená, prežívajúci ľudia tiež. Právo, morálka, dobro sa stratilo v nenávratne, každý chce iba prežiť. Tento svet zo všetkého najviac pripomína Divoký západ, aj keď tu je  ešte divokejší, záhadnejší a magickejší. Sú tu mutanti, temné vízie a drsná púšť, ktorá pištoľníkovi kladie jednu prekážku za druhou. Testuje nielen jeho fyzickú, ale najmä psychickú odolnosť. Roland občas zaspomína na svoju minulosť, sú to však iba ťažko pochopiteľné omrvinky, ktoré sa do seba spájajú a naznačujú, ako sa formoval jeho charakter. Celý dej je príbehom jedného muža. Ostatné postavy fungujú iba ako katalyzátory, ktoré  regulujú jeho správanie a príčetnosť. Je tu žena, je tu mladý chlapec a, samozrejme, muž v čiernom.

  Čitateľ namiesto odpovedí dostáva len otázky. Čo je vlastne tá Temná veža? Akú úlohu má muž v čiernom? Dostal sa chlapec Jake do Rolandovho sveta skutočne z našej reality? Ako? Prečo? Čo je to za svet, po ktorom hrdina putuje. Nejaká alternatívna realita? Podsvetie? Peklo? Alebo skutočne naša Zem po apokalypse?

  King sa snaží experimentovať s mysľou čitateľa. Napína jeho zvedavosť, no odpovedí sa mu v tejto knihe ešte nedostáva. Pištoľník je iba zahrievacím kolom pred niečím najskôr omnoho väčším, než aké kedy autor vytvoril.

  Prvá časť Temnej veže rozdelila čitateľskú verejnosť do dvoch skupín. Tí, čo ju obdivujú a naopak tí, čo sa cez neho nedokázali prehrýzť. Je úplne iná, než všetko, čo Stephen King napísal. Je v nej veľká miera snovosti a naopak, málo podrobných opisov, tak typických pre autora. Na western je atmosféra až príliš depresívna, a naopak, na postapokalypsu zasa príliš málo. Rozhodne je však výnimočná a navnadí na ďalšie časti. A tých je vraj ešte ďalších sedem.

PS: Román Pištoľník mi vo veľkej miere pripomínal Gemmellovho Jeruzalémana. Ten ale je rozhodne viac akčnejší, hrdinskejší a dá sa oveľa rýchlejšie zhltnúť než Kingov Roland.  Nepátral som po tom, kto koho inšpiroval, no ak by som si mal vybrať, inklinoval by som viac k Davidovi Gemmellovi a jeho trilógii o Jonovi Shannowovi a kameňoch Sipstrassi.

Recenzoval: Marián Kubicsko
http://idolov.blogspot.sk/2017/03/recenzia-pistolnik.html