Osud jej dáva druhú nádej ...

Už je to dávnejšie čo som knihu čítala, no nikdy by ma nenapadlo, že sa z nej stane takýto bestseller. Je jasné, že tomu prispela najmä filmová podoba, no ja si pamätám, že sa mi kniha páčila už vtedy. Prekvapilo ma, že vyjde aj voľné pokračovanie, keďže príbeh sa podľa mňa uzavrel a nebolo čo riešiť ďalej. Jojo má na to ale iný názor a tak sa na pultoch kníhkupectiev objavila kniha Čo bolo potom. 

"Chvíľu som hľadela na zem, zhlboka som sa nadýchla. Potom som sa k ním obrátila zoči - voči."

Neviem si ani len predstaviť svoj život bez lásky. A tak isto si ho nevie predstaviť ani Louisa. Nikdy by jej nenapadlo, že práve láska k uzavretému Willovi taj zmení jej život. A naučiť sa žiť bez neho nie je vôbec jednoduché. Osud jej ale do cesty postaví Lily, jeho šestnásťročnú dcéru, ktorá ovplyvní jej život. Tak ako bol Will jedinečná osoba a len ťažko by sme mu hľadali dvojníka, tak aj Lily mala svoje osobné čaro, dokonca by som povedala, že som v jej činoch a slovách niekedy cítila samotného Willa. Oproti predchádzajúcej knihe, ktorá bola emočnou jazdou a sama som niekedy nevedela, či ju zvládnem ešte dočítať, bolo toto dielko vydarenou oddychovkou, ktoré ma ale nedostalo tak ako jej predchádzajúce dielo. Pri Jojo som zvyknutá, že všetky jej knihy pôsobia na city čitateľa a vy neviete, či sa máme smiať, plakať alebo hnevať. Pri tomto kúsku som mala ale pocit, že čítam len ľahký, ženský román, viem si predstaviť, že by ho vysielali na Dome. Nehovorím, že bola kniha zlá, no po jej dočítaní som necítila žiadne wau pocity ako pri knihe Pred tým ako som ťa poznala. Autorka už vtedy nasadila laťku vysoko, a preto som ani príliš nepredpokladala, že by ju dokázala prekonať. Aj keď sa mi toto dielko čítalo dobre a príjemne som si pri ňom oddýchla, ani vynikajúci autorkin štýl ma neuchvátil tak ako pred tým. Knihe totiž chýbala iskra.

"Rozhodla som sa, že sa tomu širokým oblúkom vyhnem. Keby som to pobabrala, mohla by som ublížiť viacerým ľuďom."

Okrem širokej škály pocitov je u Jojo známe aj to, že sa zameriava aj na vážnejšie témy, v jej knihách nájdete taktiež množstvo krásnych a hlbokých myšlienok, donútia vás premýšľať nad životom a mnohými jeho stránkami. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Opäť raz autorka dokázala, že vie písať, že sa nebojí načrieť aj do rozličných tiem a že dokáže zaujať širokú skupinu čitateľov. Čo bolo potom je podľa mňa vhodná pre všetky vekové kategórie, najmä pre ženy, no čitateľov si môže získať aj u mužskej časti populácie. Aj napriek tomu, že som si už pri čítaní prvej knihy priala, aby sa príbeh vyvinul úplne inak a preklínala som autorku za to čo si to vymyslela, Čo bolo potom ma v niektorých chvíľach príjemne prekvapila (aj tak by som ten koniec ale rada zmenila a radšej čítala o ich spoločných deťoch) a v podstate sa mi páčila. Ani raz som sa nepristihla pri tom, že by som sa nudila alebo si hovorila, že to nie je dobré. Len to proste nemalo takú iskru a nezaujalo ma to tak ako Me before you. Pokiaľ máte ale radi diela od Jojoy, určite by ste si ani tento počin nemali nechať ujsť. Pre mňa je to jedna z tých autoriek, ktorá aj keby napísala len návod na používanie mikrovlnky, prečítala by som ho celý. Aj dva krát.

Nakoniec udeľujem 4 lajky. V poslednej dobe je to na blogu pomerne časté hodnotenie, ktoré ale rozhodne nie je zlé. Čo bolo potom vám odporúčam a som zvedavá na vaše názory, či sa vyrovná svojej predchodkyni alebo zostane v jej tieni. 

Recenzovala: Veronika Dedíková
https://book-fans.blogspot.sk/2016/07/co-bolo-potom-jojo-moyesova.html