Opäť Babín

Predmetom úvah Emila Babína sú rôzne predmety, teda napríklad povestná "chémia" v páre, ale aj ostatné súvisiace predmety toho istého problému. Iste mi rozumiete. Často sú to skoro básne, s úsmevnými metaforami. Príklady hneď z úvodu: namiesto Venušinho pahorku vraj niekoho zaujíma "Venušin ohorok", či prirovnanie "ohňa lásky", ktorý rozpaľuje srdce k ohňu kremácie. Hádam by aj stačilo toľko úvodných citácií, lebo je to knižka malá a nerád by som ju tu odcitoval celú, aj keď sa to žiada.

Babín mi v prvom momente navodil spomienku na jeho predchádzajúcu knihu aforizmov (vo vydavateľstve Ikar) "Pil na sekeru". Tá ma skutočne naladila do veľmi pozitívneho módu svojou vtipnosťou a stručnosťou blízkou reálnemu životu, ktorý často letí tak, že sa stíhame vyjadrovať, aj medzi priateľmi, len v múdrych (sic) skratkách a metaforách (niekdy aj v nespisovných). Aj tu je to podobné, ale vizuálna podobnosť má aj niektoré odlišnosti.

"Zlatá rybka" sa nedelí na kapitoly, ale triafa z voleja do každej témy a tých je neúrekom. Niektoré sú ilustrované grafikou Ľubomíra Šedivého a tie sú nenápadnou súčasťou danej myšlienky, teda nerušia. Tiež grafická úprava textu spestruje celkový dojem zvýraznením podstatného.

Emil Babín sa nevyhýba ani pálčivým spoločenským témam, napríklad sa čuduje, že plešatí ľudia nemajú u kaderníkov žiadnu zľavu, či o agronómoch si myslí, že počas žatvy môžu používať len "obilné" telefóny.

Skrátka a dobre, stručne by som povedal, že táto útla knižka sa veľmi dobre hodí (opäť) aj do autobusu, či do vlaku, kde to (na starších tratiach) riadne "drncá". A ešte by som spomenul niečo zo životopisu Emila Babína - žije v Petržalke a má rád červené víno, takže jeho život je tesne spojený s našou súčasnosťou a preto vie, ako to tu na okolí chodí.

Pobavil som sa a verím, že nie som sám.

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/487285/opat-babin.html