Nikdy neviete, kto vás práve sleduje...

Šum

Sme čoraz závislejší od toho, aby nám iní potvrdili, akí sme šikovní, pekní a múdri. Ako skvelo žijeme s partnerom, aké máme úžasné deti, akí sme šťastní na rozdiel od iných. Od tých, ktorí nemajú zmysel pre humor, jedia nesprávne jedlá, bývajú na nevhodnom mieste, zle vychovávajú svoje deti alebo majú pomýlené názory.

Práve na tomto je postavený vynikajúci triler Šum (v angličtine Buzz) od severského autora Andersa de la Motteho. Ako bezpečnostný analytik, ktorý predtým pracoval ako policajt v Štokholme, pozná oveľa viac ako my ostatní. Jeho prvá kniha Hra o manipulácii s ľuďmi bola mimoriadne úspešná, dostal za ňu ocenenia, preložili ju do mnohých krajín a chystá sa filmová verzia. A na Hru nadviazal Šum o tom, ako sa dajú informácie zneužívať, filtrovať a jednoducho upravovať v prospech vyvolených.

Väčšina ľudí, vrátane politikov, mocipánov, podnikateľov, ani netuší, aké nepredstaviteľné množstvo dôležitých informácií sa prúdom valí po sieťach. Keď čosi zadáte do Googlu, vypadne vám iba maličké percento.
Všetko, čo stojí za to vedieť, nájdeme tam vonku. Na sieti. Potrebujeme iba jediné – prefiltrovať celý prúd tých informácií, ktoré zaujímajú potenciálnych klientov. „Pravidlá hry sa zmenili. Už nejestvujú nijaké staré pravdy, všetko sa dá spochybniť, zmeniť či zavrhnúť. A kto to nevidí, je odsúdený na zánik.“

Hlavný hrdina Henrik HP Petersson je na úteku po tom, čo ho prostredníctvom záhadného mobilu vtiahli do diabolskej hry a takmer ho to stálo život. Podarilo sa mu prežiť, utiecť a skryť sa kdesi na arabskom polostrove...no pokojné dni sa končia. A začína sa šialené peklo. Hra si ho totiž našla. Všetko je na webe a nikto z nás nemá šancu skryť sa v dnešnom digitálnom svete. Zanechávame stopy na každom kroku...

Šum je vynikajúco napísaný triler, napínavý a akčný. Je najmä o manipulácii s informáciami, s ľuďmi a o tom, či a komu vlastne môžeme dôverovať. Existujú firmy, ktoré čistia negatívny šum a vytvárajú dobrý imidž.
Nič prekvapujúce. Ani u nás na Slovensku, hoci si mnohí navrávajú, že tu určite nie.
V knihe sa jedna taká firma stará o klientov, aby ochránila ich obchodné značky. Starajú sa o to, aby sa dozvedeli všetko, čo sa o nich šuchne, a pomáhajú im vyriešiť prípadné problémy. Používajú na to špeciálny program nazvaný Filter, ktorý zahŕňa všetky spôsoby vyhľadávania, aby našiel každú zmienku o mene klienta a rozličné kombinácie negatívneho šumu. Napríklad Nestlé a testy alebo Slovnaft a ničenie životného prostredia.

Firma na čistenie, zneškodňovanie negatívneho šumu a vytváranie dobrého imidžu v trileri Šum funguje približne ako trolovia. „Od štyroch do sedem blogerov na jedného. Hudba, film, technika, móda, knihy, jedlo, a samozrejme politika. V podstate pokrývame celú škálu... A čo z toho majú tie bábky? Získavajú testovacie produkty zadarmo, uvádzacie ceny, prednostný nákup, účasť na podujatiach pre VIP atď."

Celé to funguje úplne jednoducho...
„Začíname bábkovým blogom, pripojíme pár anonymných a nesúhlasných, a potom dúfame, že nám to zožerú. Všetci blogeri sa nezapoja, ale to ani nepotrebujeme. Jestvuje však niečo ako kritická masa, bod, keď toľkí tvrdia to isté, až sa ich názor odrazu mení na pravdu. A tam vonku sedia tisícky a tisícky osôb, ktoré do takej miery prahnú po inom živote, než je ich vlastný, že priam hlcú všetko, čo im naservírujú správne osoby. Žerú omrvinky z ich života a nenápadne si ich vkladajú do svojho vlastného. Výrobky, jedlá, značky, názory...
Až teraz začal chápať celý rozsah toho, o čom básnil Philip.
Knowledge – security – control. Vedomosť – bezpečnosť – kontrola!
Presne o toto tu ide a najlepší spôsob, ako...
Omyl!
Neprekonateľne najlepší spôsob, ako získať kontrolu nad buzzom, alebo ako už nazvú informačné šumy, nie je prispôsobiť sa fámam, ale začať ich šíriť.“

Virálny marketing, virtuálny svet, blogovanie a internetové diskusie. Sila internetu. De la Motte napísal skvelý triler, ktorý vás prinúti zamyslieť sa nad súvislosťami. Kyberpriestor dokáže byť naozaj veľmi nebezpečné miesto. A nikdy neviete, kto vás práve sleduje...

Recenzoval: Milan Buno
buno.blog.sme.sk