Niekedy netreba zdolať vrchol - Paolo Cognetti

Navštívil končiny v severozápadnej časti Nepálu, kde stále prežívajú a ďalej sa zachovávajú zvyšky prastarej tibetskej kultúry.
Okrem niekoľkých dobrých priateľov Cognettiho sprevádzajú obšúchaný výtlačok Matthiessenovej knihy, modré ovce, pes a najmä vidina zriedkavo spozorovaného snežného leoparda.

"...ak človek nemá presný cieľ, ako pochopí, že dosiahol očistu?" (s. 30)

Paolo Cognetti je veľmi obľúbený taliansky autor, ktorý si získal srdcia slovenských čitateľov. Aspoň teda v mojom okolí. Vedela som, že bude musieť byť niečím špeciálny, pretože som na neho nepočula žiadnu kritiku. Musím priznať, že ma prekvapil.

Kniha, i keď má menší rozsah, si dokáže získať celú čitateľovu pozornosť. Vo vnútri akosi stále očakávate snežného leoparda, nejaký "zázrak" na konci, pričom zázrakom je celá kniha, ktorá je napísaná živým, príjemným jazykom, krásnymi opismi prostredia, ktoré dej nespomaľujú, naopak, dodávajú mu istú črtu a akúsi malebnosť.

Akýsi dotyk "mágie" vytvára aj autorov talent narábať s jazykom tým, že dokáže v každom okamihu zachytiť jeho krásu.
Čitateľovi sprostredkúva základné informácie o prostredí, ale zároveň aj o ľuďoch, o tradíciách, o spôsobe života, o radosti z maličkostí.

"Nasledujúcu otázku, čiže prečo my západniari prichádzame až sem, padáme tu od únavy, spíme na zemi, celí zaprášení a špinaví, a to, zdá sa, len a len preto, aby sme opustili teplé postele a rýchle autá, mi žena nepoložila, ale prečítal som ju v jej tvári. No keby ju vedela sformulovať, keby na to našla dostatok slov, našiel by som dosť slov na odpoveď ja?" (s. 33 - 34)

Dej je teda z veľkej časti popretkávaný opismi, ktoré sú skôr statického charakteru a nie sú rozsiahle; podáva informácie aj o svojom spôsobe stravovania, prežívania dní, nadväzovania kontaktov, spoznávania nových vecí.
Svoje rozprávanie dotvára jednoduchými kresbami, ktoré pomáhajú recipientovi lepšie sa zorientovať v priestore.

Filozofické úvahy, myšlienky nad životom, nevšedná krása poznania, prírody, jednoduchosti a vďaky sú pevnou súčasťou príbehu, ktorý aj na malom priestore dokáže prerásť do niečoho výnimočného.

Niekedy netreba zdolať vrchol je krátkou knihou, ku ktorej sa môžete kedykoľvek vrátiť, preniesť sa na chvíľku do oázy pokoja, krásy hôr a objavovať jednoduchosť a pokoru v každom kroku, ktorý v živote urobíte.

Recenzovala: Simona Tlacháčová
https://nakridlachknih.blogspot.com/2020/01/niekedy-netreba-zdolat-vrchol-paolo.html