bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







NIEKEDY NETREBA ZDOLAŤ VRCHOL

V roku 2017 sa Paolo Cognetti vybral s niekoľkými priateľmi do Nepálu. Ovplyvnený a inšpirovaný americkým spisovateľom Petrom Matthiessenom, ktorý podobnú cestu absolvoval v 70. rokoch a svoje skúsenosti opísal práve v jeho najznámejšej knihe Snežný leopard.

 Skupina odvážlivcov tak putovala takmer úplne po stopách spisovateľa popri tibetských hraniciach poháňaní obrovskou túžbou po poznaní a dobrodružstve.

Vedel som, že v horách človek kráča sám, aj keď kráča s niekým iným, no bol som rád, že sa budem o samotu deliť s týmito priateľmi.

Vďaka tejto výprave tak Cognetti spolu s priateľmi spoznávajú krajinu, podmienky, v ktorých musia ľudia žiť, miestnych, stretávajú modré ovce, bojujú s démonmi, ktorí im chcú zabrániť v ďalšom pokračovaní cesty či objavujú stopy záhadného snežného leoparda, o ktorom písal už pred rokmi Matthiessen.

Cognetti to proste vie! Je to majster slova, nečudo, že je obľúbený aj medzi literárnou kritikou. Jeho knihy ma naozaj bavia a táto nie je žiadnou výnimkou. V tomto osobnom rozprávaní nám ukazuje nielen to, čo na tejto ceste zažil, ale aj to, ako dokáže jedna kniha ovplyvniť myslenie človeka, ako sa v nej dokáže nájsť a zosobniť sa s jej autorom.

…čistota, ktorú dosiahneme, alebo sa nám aspoň vidí, že ju dosahujeme, keď vystúpime do výšok prírodných živlov, sa rýchlo poškvrní, len čo sa vrátime medzi ľudí, a spolu s ňou sa zakalí aj jasnosť úsudku.

Cognetti vo svojich spomienkach ukazuje aj chvíle, keď pre nich cesta nebola vždy jednoduchá. Nielen jeho samého, ale aj jeho priateľa Nicolu neraz ovládli ,,démoni”, ktorí im sťažovali ich púť a nútili ich prekonávať samých seba.

Veľmi zaujímavé bolo oslovovanie autora Petra Matthiessena. Cognetti sa k nemu vo svojich textoch, myšlienkach či úvahách často vracal, prihováral sa mu a rozprával sa s ním, akoby sa poznali; Matthiessen však umrel pár rokov pred autorovou výpravou a nikdy sa ani nestretli. Aj tu sa prejavuje Cognettiho majstrovstvo vo vyjadrovaní a práci s jazykom.

Nechával som za sebou niečo, čo som nevidel a čoho som sa nedotkol, no dostal som sa k tomu tak blízko, až som to pocítil. Toto človek pociťuje vo chvíľach, keď schádza z hôr.

Ak ste milovníkmi hôr, objavovania miest, kde ešte doposiaľ nezasiahla ľudská ruka, talianskej literatúry či Cognettiho, Niekedy netreba zdolať vrchol rozhodne nevynechajte.

Recenzovala: Simona Tlacháčová
https://knihomolky.wordpress.com/2019/12/25/niekedy-netreba-zdolat-vrchol/

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.