Nie som taká

Kniha Nie som taká je o zamilovaní, pocite samoty, nadváhe, nájdení ozajstnej lásky a najmä o odvahe autorky veriť v to, že si práve jej príbeh zaslúži pozornosť. Kapitoly ako Priprav ma o panenstvo; Dievčatá a idioti; Diéta je slovo na päť písmen; Čo mám v kabelke; Zabuchnúť sa do dievčaťa; Neodrbala som ich, ale vrieskali na mňa či Názory na smrť a zomieranie vás presvedčia o tom, že pre Dunhamovú nie je nijaká téma tabu. A rovnako šokujúci, ako jej názory na život, je aj slovník. Tak nebuďte prudérni, odhoďte zábrany a začítajte sa do odhaľujúcej spovede jednej z najoriginálnejších mladých spisovateliek súčasnosti.

Pravdupovediac, tejto knihy som sa dosť obávala, pretože som si nebola istá, či ma naozaj bude baviť a či sa mi bude páčiť. Vyzerala však zaujímavo a dobre. Keď som sa k nej teda konečne dostala, tak som sa do nej púšťala s obavami. Lenže tie ma po pár kapitolách prešli. 

Autorka veľmi príjemne a sviežo podáva svoj príbeh. Páčil sa mi jej štýl písania a knižka sa čítala neuveriteľne rýchlo. Určite treba uznať, že autorka píše neskutočne pútavo. Aspoň mňa tým namotala. Keď som jej knihu odložila, tak som chcela čítať zas a znovu. Až tak ma na to dostala. Pre mňa bola knižka naozaj veľmi príjemným, oddychovým, milým čítaním. Nie je to nič obrovsky profesionálne, nič svetoborné, ale podľa mňa to bolo milé a obdivujem autorku, že takto dokázala napísať svoj príbeh. A páčili sa mi aj niektoré jej myšlienky a rady. Myslím si, že aj keď je to miestami naivné, tak si kniha získa svojich čitateľov. Niektoré situácie boli dosť podobné dnešným dievčatám, ktoré majú potrebu zapadnúť a netrápi ich, že zo seba robia úplne iný obraz, ako čakajú. 

Vzťah bol najlepší spôsob, ako zabudnúť na povinnosti, zbaviť sa zodpovednosti a predstierať, že som niekto iný. 

Knižka samozrejme nebola dokonalá, pretože nebolo treba, aby autorka opisovala každý svoj vzťah do najmenších detailov. Nemôžem však povedať, že by mi to nejak extrémne vadilo. Proste som sa cez to dostala a išla som ďalej. Páčilo sa mi, keď písala o svojom detstve a dospievaní, o prvých priateľstvách a vzťahoch a aj o tom, ako sa snažila udržať na diéte. Zažila dosť vtipných momentov a trapasov a občas som sa naozaj zasmiala, aj keď pre mňa by bolo trápne to napísať do knihy. A páčili sa mi aj tie zoznamy, ktoré tam občas autorka spísala. Nedokážem povedať, čo mi kniha dala. Možno pár pekných myšlienok a rád, ale inak som si vlastne nič neodniesla. Jedine pútavo napísaný príbeh. Myslím, že keby ma nechytil štýl písania, tak by ma knižka neočarila a nepáčila by sa mi. Áno, bolo to pekné čítanie, ale nemyslím, že sa mi nejak viac zarylo do mysli a že si niekedy neskôr spomeniem, o čom to bolo. Je to skôr spoveď, pre autorkiných fanúšikov. Ja osobne som o nej doteraz ani nepočula, takže neviem. Ale celkom sa mi to páčilo a dobre som si pri tom oddýchla. A číta sa to rýchlo, takže som to mala prečítané za deň. Podľa mňa týmto nič nestratíte, akurát sa trochu zasmejete, možno zamyslíte a oddýchnete si. Na tieto teplá je knižka ako stvorená. 

To, čo vám niekto povie, hovorí celému vášmu ja, rovnako ako keď vám niekto niečo urobí. Ak sa k vám niekto správa hnusne, nie je to zábava ani dočasný intelektuálny pokus. Akceptujete to, prehliadnete, až nakoniec uveríte, že ste si to zaslúžili. 

Dlho som rozmýšľala, čo si vlastne o tejto knižke myslím. Nakoniec som dospela k názoru, že to bolo milé, oddychové, miestami vtipné čítanie a som rada, že som knižke dala šancu. Aspoň som si prečítala príbeh zaujímavej ženy, ktorá sa sama rozhodla, že sa s ním podelí s ostatnými. Možno niekoho z vás inšpiruje alebo sa poučíte na jej chybách, ktoré by, myslím, po druhýkrát nespravila. Pre mňa to bolo priemerné čítanie. Určite to neľutujem, ale neviem, či si ešte niekedy prečítam autobiografiu niekoho, koho nepoznám. Ak ste však fanúšikom seriálu Girls a Leny Dunhamovej, určite po tejto knižke siahnite, pretože ju poznáte a pochopíte autorku omnoho lepšie, ako som ju pochopila ja. Naozaj nič nestratíte. 

Recenzovala: Natália Chudá
http://world-of-books-by-naty.blogspot.sk/2015/07/nie-som-taka.html