Nie na všetky zmeny sa možno pripraviť

Jean Louise Finchovú, prezývanú Scout, už čitatelia poznajú z predchádzajúceho diela tejto autorky. Roky pokročili vpred a z dievčaťa sa stala mladá žena s vlastným názorom, ktorého sa nemieni vzdať. Po dlhom čase prichádza z New Yorku, kde žije, do rodného mesta Maycomb. Prvé chvíle strávené s blízkymi sú aj napriek jej obavám príjemné… No potom to príde a ona zisťuje, že už nič nie je také, ako bolo predtým. Nepokojná spoločenská situácia má vplyv aj na jej rodinu, dôsledkom čoho Scout zisťuje, že svojim najbližším, počnúc otcom, prestáva rozumieť. „Obhajca negrov“, ako Attica kedysi nepekne prezývali, už zrazu zasadá v Rade občanov, ktorej zásady hraničia s rasizmom. Dokáže sa Scout s týmto faktom vysporiadať? Alebo na Maycomb a jeho obyvateľov úplne zanevrie?

„Porodiť ľudskú bytosť je veľmi nepríjemná vec. Býva to komplikovaný, veľmi bolestivý a niekedy aj riskantný proces. Nezaobíde sa bez krvi. Podobne je to aj s civilizáciou. Juh sa nachádza v posledných mučivých pôrodných bolestiach. Rodí sa niečo nové a nie som si istý, či sa mi to bude páčiť, no zrejme sa už nedožijem, aby som to videl.“

Harper Lee je charakteristická tým, že nestavia na dynamiku deja, no dá si záležať na tom, aby dielo čitateľov zasiahlo, podnietilo v nich búrku emócií i myšlienok. Túto metódu aplikovala v príbehu Nezabíjajte vtáčika a použila ju i tu. Dej plynie pomaličky, no o typickej, pre čitateľa otravnej stagnácii tu hovoriť nemožno, nakoľko sa neustále rozvíja prehľad Jean Louise o okolitom dianí. Zobrazenie tohto progresu je nenáročné, nevtieravé a čitateľa nevyčerpáva.

Postav hliadku sa číta o trochu rýchlejšie ako autorkine predchádzajúce dielo. Hoci má text pomenej dialógov, nemá to veľký dosah na plynulosť čítania. Výrazná zmena, ktorú si ihneď všimne každý, kto čítal Nezabíjajte vtáčika, nastala v pozícii rozprávača. Jean Louise už nie je tá, kto čitateľov sprevádza príbehom, no autorka ponúka špecifický typ on-rozprávania, v ktorom je hlavná ženská postava v centre pozornosti. Mnohokrát sa čitateľ stretne s nevlastnou priamou rečou, ktorá v podobe prvej osoby reprodukuje myšlienky a pocity Jean Louise.

„Prečo sa všetko, čo som na tomto svete milovala, v priebehu dvoch dní rozbilo na márne kúsky? Vari aj Jem by sa obrátil ku mne chrbtom? Cal nás milovala ako vlastná matka. A teraz tam sedí a vníma ma ako belošku. Vychovávala ma, a zrazu som jej ľahostajná.“

Príbeh sa často vyberie do minulosti, ktorá však nepôsobí dojmom spomaľovača deja, no má svoje opodstatnenie. Spomienky na detstvo Jean Louise mnohokrát prinášajú odpovede na otázky, ktoré si čitateľ kládol už v predchádzajúcom diele. Niektorým skutočnostiam, ktoré sú pre čitateľa podstatné, tu však autorka, práve naopak, nekládla veľký dôraz (najvýraznejší príklad je postava brata Jema). V istých chvíľach môže dôslednejší čitateľ pocítiť sklamanie, prípadne rozčarovanie z toho, že dôležitým skutočnostiam autorka nevenovala dostatok priestoru. Miera sklamania je však veľmi subjektívna a závisí od konkrétneho čitateľa a jeho požiadaviek.

Hoci ide o voľné pokračovanie autorkinho debutu, osobne si neviem predstaviť, že by som po tejto knihe siahla bez toho, aby som si prečítala prvú časť. Síce by som nemala neporiadok v postavách, vzťahových väzbách alebo v deji, no myslím, že by som bola ukrátená o nejednu myšlienku či chvíľu plnú rôznorodých pocitov. Postav hliadku teda odporúčam prečítať až po tom, ako sa oboznámite s prvou časťou.

Ak si nepotrpíte na dynamický dej plný pádov a vzostupov, zamotaných zápletiek či mrazivého napätia a dokážete oceniť aj precítiť emotívnu rovinu príbehu, táto kniha je napísaná presne pre vás. Na prvý pohľad totiž vyzerá úplne banálne, no čím viac sa nad ňou zamýšľate, tým viac otázok sa vám začne preháňať hlavou. Harper Lee súčasnému čitateľovi podáva svedectvo o tom, aká spoločenská situácia panovala v dobe vzniku tejto knihy, a najväčšou bizarnosťou je, že posolstvo, ktoré tu možno nájsť, nestráca na hodnote ani v dnešných časoch.

Recenzovala: Martina Melišková
https://vrabcenastreche.sk/postav-hliadku/