Nádych

Obaja k sebe mali blízko už od detstva, no teraz sa niečo zmenilo – a z kamarátskeho vzťahu sa stalo peklo. Tate neskôr využije príležitosť a odchádza na rok do Paríža na študijný pobyt. Do USA sa vracia už ako mladá a krásna zrelá žena. Už nechce žiť minulosťou, nechce sa pred všetkými skrývať ako kedysi a mieni sa Jaredovi postaviť zoči-voči. Ale aj Jared sa zmenil... no oplatí sa ešte zabojovať za toho druhého? Nemožno povedať, že som Nádych (alebo v origináli Bully) nevnímal už nejaký ten piatok. Knihu som mal na zozname titulov, ktoré by som si niekedy chcel určite prečítať, a slovenský preklad ma utvrdil v tom, že práve teraz je ten správny čas. Do čítania som sa ale púšťal s neistotou, pretože som čítal niekoľko knižných recenzií a názory fanúšikov boli rozporuplné. 

"Môžeme byť zmätení z toho, či je čosi pre 
nás dobré, no nie z toho, čo naozaj chceme."

Na úvod by som rád ocenil, že autorka siahla po téme šikany, ktorá bola a vždy bude aktuálna a ktorá sa v knihách pre mladých ľudí tak často nevidí. Aj napriek tomu, že by mohla šikana pôsobiť odpudzujúcim dojmom, sa mi páčilo, že autorka tému podala svojsky a námet knihy má naozaj veľký potenciál. Román teda môže zaujať širokú škálu čitateľov, z ktorých každý si v ňom príde na svoje. Musím ale povedať, že ma kniha do seba vtiahla až v druhej polovici. Autorka potrebovala niekoľko strán na rozbeh a chvíľu mi trvalo, pokým som si zvykol na hlavné postavy. Tie sú ale kapitolou samou o sebe.  

Čo sa týka Tate, nemal som s ňou žiaden problém a hoci sa správala miestami iracionálne, dokázal som jej to odpustiť. Predsa len to nemala ľahké. S Jaredom som ale problém mal a počas celej knihy som nedokázal pochopiť jeho správanie. Z času na čas som ho porovnával s Hardinom zo série After, s ktorým som sa taktiež názorovo nestotožnil. Nádych má ale okrem iného v sebe prvky psychologického románu a nepochybujem o tom, že autorka cielene vytvorila postavy také, aké sú. Keby sme sa nad nimi hlbšie zamysleli a analyzovali ich správanie, určite by Jareda veľa z nás vnímalo inak. Napriek tomu, že mi ako postava prekážal, by som si rád prečítal príbeh aj z jeho uhľa pohľadu. Nevylučujem, že by sa môj názor na neho nezmenil. 

"Nikdy sme sa nevzdialili. Formovali sme sa 
navzájom, aj keď sme si to neuvedomovali."

Ako som už spomínal, román Nádych ma do seba vtiahol až v druhej polovici. No i napriek tomu, že som knihu neraz odložil, musím povedať, že ma jej čítanie bavilo a ocenil som najmä napínavý záver, ktorý vylepšil môj dojem. Nádych určite nie je bezchybnou knihou, avšak je výbornou voľbou v prípade, že hľadáte oddychové čítanie, či už na letnej dovolenke alebo v pohodlí domova. Myslím si, že vďaka témam, ktoré autorka vo svojej knihe rieši, dokáže zaujať veľké množstvo čitateľov a hoci som mal voči príbehu niekoľko výhrad, som veľmi rád, že sa ku mne táto kniha dostala. Azda v nej aj vy nájdete to svoje. :-)  

Recenzoval: Dominik Petriska
https://domco-books.blogspot.sk/2016/06/recenzia-nadych-penelope-douglasova.html