Náboj

Pre Caroline Cashionovú sa jediným dňom zmení celý život. Môžeme hovoriť o okamihu predtým a potom, ako sa to dozvedela. Dovtedy žila normálnym, usporiadaným životom, slobodnej, tridsaťsedemročnej profesorky francúzskej literatúry, s dvoma bratmi a milujúcimi rodičmi. Odvtedy, pochopila ako málo vlastne o sebe človek vie, keď nevie. Začala klásť otázky, mnoho otázok, až kým nedospela k odpovediam. A tie sa jej veru, ani v najmenšom, nepáčili.

Začalo to bolesťami v zápästí, skončilo to röntgenovými snímkami tela a odhalenia šokujúcej pravdy – náboj v tele. Ako sa môže dostať náboj do tela niekomu, koho nikdy nepostrelili? Je možné, aby človek zažil tak stresujúci zážitok, ako je postrelenie a nepamätal si to? Dokonca náboj nezanechal žiadnu jazvu… Len komplikácie… Zhoršujúce sa…

Príbeh odhaľuje minulosť mladej ženy, ktorá takmer polovicu svojho života prežila v domnení, že je niekto iný. Zážitky, ktoré sú však vpísané v jej minulosti, zmenia Caroline celú budúcnosť. A táto mladá žena je neoblomná. Pátra na vlastnú päsť, neuvážene komunikuje s novinármi a verejnosť tak oboznamuje so skutočnosťami, ktoré mali ostať radšej zamlčané. Pretože aj vrah číta noviny. Dokonca, častokrát nie je až tak ďaleko od svojej obete. Má ju pod dohľadom. Pre prípad, že by prehovorila.

Guľa na dverách zahrkala. Skúšal ju. Určite sa vzdá a odíde. Nevylomí zámku. Toto nie je nič osobné. V dištrikte Columbia sa každú noc stane desať vlámaní. Vezme to, čo vlamači zvyčajne berú – fotoaparát, laptop, drahú, nepoužitú tenisovú raketu? – a vráti sa odkiaľ prišiel.

Znova vrznutie. Kroky sa vzdaľovali. Obrátil sa, odchádzal po chodbe preč. Zošuchla som sa na dlážku. V hrudi som pocítila sladký vzduch, akoby som sa po dlhom čase vynorila nad hladinu. Neuvedomovala som si, že som zadržiavala dych.

A vtedy sa ozval buchot. Ohlušujúce, besné búchanie chlapa – z celej sily vrazil do dverí a usiloval sa dostať dnu. Bože dobrý!

Za chrbtom som počula praskot dreva. Prehodila som von jednu nohu, potom druhú, chcela som sa spustiť z okna… Na kolenách som cítila chlad, kolená som si oškrela o tehly, krk ma nevýslovne bolel. Rozbehla som sa. Bežala som, až ma pálilo v pľúcach, nohy akoby mi horeli. Bola som vydesená, ani raz som nezastala, neobzrela som sa.

Vysvitlo, že som utekala celý život. Akurát som to nevedela.

Príbeh, ktorý autorka rozpovedala, je šokujúci do posledných stránok. Tušenia, ktoré čitateľom podsúva, sú hnacím motorom upodozrievania podozrivých. A to sú takmer všetci, ktorí sa začali vynárať z minulosti hlavnej protagonistky.

Záver je nečakaný, takmer vám vyrazí dych – kto vlastne je vrahom, ešte k tomu odsúdenia hodným. Caroline je vykreslená ako pasívna introvertka, čo sa o nej v závere absolútne nedá povedať. Celý život, človek seba samého vlastne nepozná. Lebo nikdy nevieme, čo bude tým spúšťačom v nás – na rôzne činy, aj nevyspitateľné.

Potešilo by ma, keby bol námet na knihu spracovaný do filmu. Viem si predstaviť to vzrušenie a napätie. Odporúčam prečítať si túto knihu všetkým tým, ktorí milujú napínavé trilery, zbožňujú napätie, ale aj tým, ktorí vraždy nemusia. Nájdete v tomto príbehu uspokojenie, nie je to typické detektívne krimi. Kniha má niečo do seba a na mne zanechala veľmi príjemný pocit.

Nad moje očakávania dopadla táto story!

Recenzovala: Martina Javorková

https://www.mojeknihy.com/books/mary-louise-kellyova-naboj/