Muž z Marsu

Marťan

Mars je zvláštna planéta, dosť podobná tej našej, ale podmienky na život sú tam veľmi nepriaznivé, až nemožné. Táto planéta nás zaujíma, lebo si myslíme, že kedysi tam bola voda a teda aj nejaký život. Možno práve preto je Mars výzvou, ktorá vedcov i literátov láka navštíviť ho. Marťanská atmosféra obsahuje 95% oxidu uhličitého a to nám na dýchanie nestačí. Priemerná povrchová teplota je -65°C a maximá dosahujú úroveň -143°C. Viac údajov o Marse sa dočítate na wikipedii, ale aj v tejto knihe. Takáto predstava o Marse, nám obyčajným ľuďom stačí, aby sme radšej ostali v teple a pohostinnosti našej planéty.

Do marťanského nehostinného prostredia pristála posádka expedície na Mars. Po náhlom zhoršení podmienok však museli narýchlo odletieť a vydať sa na spiatočnú cestu k Zemi. Nešťastnou náhodou tam ostal Mark Watney a tak sa stal prvým nedobrovoľným obyvateľom Marsu. Jeho príbeh je opísaný v knihe s jednoduchým názvom Marťan a napísal ho Andy Weir. Dalo by sa povedať, že je to začínajúci autor, ktorý sa dostal do povedomia cez zverejnenie svojho románu na internete a teraz dosahuje celosvetový úspech s touto knihou.

Pri čítaní som sa nemohol ubrániť predstavám scén z filmu Misia na Mars (rok 2000). Tie predstavy  tvorili akúsi obrazovú ilustráciu príbehu, aj keď tam sa veci vyvíjajú trochu inak. Marťan nie je kniha s množstvom citových výlevov, ako sa čaká pri čítaní romantických príbehov. Je to detailný technokratický opis udalostí, tak ako prebiehajú a jediné citové úľavy na strane Marka, ale aj v úradovniach NASA  sú typu: “je to v riti”... Dokonca takýmto konštatovaním kniha aj začína. Je to  pomerne strhujúci denník, kde človek nevie ako to dopadne, čo sa zajtra pokazí, len si nesmie predčasne prečítať záverečný “sol”. Sol je pomenovanie marťanského dňa a je skoro rovnako dlhý ako pozemský deň.
 
Pre človeka je nepredstaviteľné, prežiť v podmienkach Marsu hoci aj krátky čas. Prežiť viac ako ročné putovanie po marťanských prachových planinách, je  skoro zázrak. Žiť poldruha roka v plastovom “stane”, alebo v skafandri, bez možnosti osprchovať sa. Pritom skafander slúži aj na také potreby, ako je vylučovanie nestrávených zvyškov potravy... Žiť tak dlho na Marse a dočkať sa neistej záchrany, je pozoruhodné a vôbec to nie je lákavá predstava. Náš Marťan si dokonca zo svojich exkrementov a neživej marťanskej pôdy založil záhradku na pestovanie zemiakov vo svojom obytnom "stane". Mal málo potravín a keďže bol pôvodným povolaním biológ, tak dokázal dopestovať zemiaky aj na Marse v umelej atmosfére..

Mark Watney je úplne osamelý človek na nevľúdnej planéte bez života. Bez rádiového spojenie so Zemou. Bol to však vynikajúci expert na pestovanie rastlín, aj na elektroniku a mechanické opravy vesmírnej techniky. Len vďaka tomu, vďaka naučeným znalostiam o Marse a vďaka sondám, ktoré už sú na Marse, sa snažil dostať zo šlamastiky a prežiť. Keď nebolo spojenia, na zemi ho pochovali ako hrdinu. Neskôr, keď zistili, že žije, rozbehla sa na jeho záchranu ohromná svetová akcia.
 
Pozoruhodné je, že v tomto románe je ruská kozmická technika absolútne vynechaná a NASA žiada pomoc od čínskej vesmírnej agentúry. Časy sa menia.

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk