Listy do neba (Ava Dellairová) - NAHODIT KED PRIDE VO WORDE

Laurel mi ako postava jednoducho sadla. Aj keď mala svoje chyby a zvláštne myšlienky, vyhovovalo mi to. Páčilo sa mi, ako hl'adala samú seba, osobu, ktorá nebola závislá od May. Ako sa snažila nájst' ten prázdny kúsok, ktorý ostal po jej sestre, vlastne skôr po jej vzore. Listy, ktoré píše, sú naozaj úprimné a cítit' z nich zvláštnu atmosféru. Autorkin štýl písania sa mi páčil, bol niečím iný, aj keď sa v podstate až tak nelíšil od iných kníh. Jednoducho to, že autorka rieši v knihe aj vážnejšie témy a dokáže ich zaujímavo prepojit', vo mne vytvára dojem zaujímavo písanej knihy.

Netvrdím, že v knihe neboli hluché miesta, boli. Ale dokážem ich autorke odpustit', pretože podl'a mňa ovel'a viac prevažujú miesta plné zaujímavých myšlienok. Samotný príbeh, aj keď to boli v podstate problémy dospievania, ma zaujal. Knihu by som prirovnala napríklad k Charlieho malým tajomstvám, pretože aj tam hlavný hrdina píše listy niekomu, a obe knihy boli tiež niečím zvláštne, nie úplne pre každého. Nepredpokladám, že by sa každý čitatel' dokázal v Laurel nájst' a chápat' ju. Bola to netradičná postava s povahou, ktorá mňa určite zaujala. Páčili sa mi jej myšlienky, nálady... jednoducho sa mi Laurel pozdávala. Aj so všetkými svojimi podivnostiami a chybami.

Čo sa týka Leureliných kamarátov, tí mi sadli určite. Boli dokonalou súčasťou príbehu a bez nich by som si knihu určite nevedela predstavit'. Aj keď kniha nepatrí medzi moje najobl'úbenejšie, niečo sa mi v nej páčilo. Nejaké posolstvo a myšlienky, ktoré ma aj zaujali. Možno aj vy máte občas pocit, že neviete nájst' nikoho, kto by mal rovnako čudné myšlienky ako vy. Možno niekoho, kto sa z ničoho nič zamyslí tak, že to vyzerá že duchom odletel do inej galaxie. Verím, že sa niekto z vás v knihe nájde. Že niektoré myšlienky vás zaujmú a v knihe nájdete tiež čast' seba, ktorú aj Laurel hl'adala.