Listy do neba

Listy do neba. Podľa názvu a na prvý pohľad totálne úžasná a originálna kniha. Veď nápad s písaním listov mŕtvym osobnostiam je totálne neotrepaný a nový. Lenže pravda je taká, že to vôbec nebolo také, ako som očakávala. Bola som dosť sklamaná, pretože to naozaj vyzeralo absolútne skvelo. Ale možno vám knižka sadne.

Prvá vec, ktorá sa mi absolútne nepáčila bola hlavná hrdinka, ktorá bola typická naivná hrdinka ako v každom druhom dievčenskom románe, ktorá nevie nič o svete a svoje ružové okuliare stále tvrdohlavo nosí. Písala totálna ako malé desaťročné decko, keď si píše denníček a rozum  jej asi odišiel na dovolenku. Ako prepáčte, ale išla na strednú a chovala sa totálne ako keby bola na prvom stupni základnej a riešila neskutočné banálnosti, ktoré vôbec neprospeli tej knihe. Dobre, chápem, že prišla o sestru, ale už bola predsa dosť vyspelá na to, aby sa s tým dokázala zmieriť trochu dospelejšie a nerobiť zo seba najväčšie chudiatko. A v škole chovala totálne ako niekto z iného sveta. Alebo keď písala o chalanovi, ktorý sa jej páčil, tak to bolo napísané ako v každom dievčenskom románe, totálne ako cez kopírku. Tak mi povedzte k čomu bolo toto? Mala som pocit, akoby som čítala nejaký nepodarený príbeh dvanásťročného dievčaťa, ktoré žije ešte v rozprávke.

"Čím viac niečo milujeme, tým ťažšie sa toho vzdávame." 

Autorkin štýl písania bol ďalším kameňom úrazu. Bol hrozné nudný a nezáživný a keby to rozpráva, tak to znie totálne monotónne, že by ste pri tom zaspali. Teda, ja som pri tej knihe naozaj zaspala. Najviac ma na tom mrzí to, že ten nápad s listami sa dal absolútne úžasne využiť. Ako v Kečupových oblakoch. Lenže Laurel tu písala každý deň totálne rovnaké veci: ako išla do školy, ako rozmýšľala nad May alebo si vzala nejaké jej veci, ospevovala May a niekedy jej vysnívaného chlapca zo školy. A stále dookola. Keby tam nie je "Milý Kurt.." tak ani neviem, že to majú byť listy. Proste, keby si ja začnem písať denník, tak sa tam dozviete zaujímavejšie veci, ako pri Laureliných listoch. A navyše celý čas tam bolo len "May toto, May hento, mala by som byť ako May...". Nie, toto určite čitateľov nezaujme. Aspoň mňa teda nie. A toto konečné rozuzlenie, to ako zomrela May, to bola totálna kravina. Nie som úmyselne hnusná, ale tak to proste bolo. Čakali by ste nejakú oveľa zaujímavejšiu smrť, keď o tom toľko rozpráva a má výčitky a ono vám autorka nakoniec dá len tamto. Ani som nemyslela, že to bude mať toľko negatív. Spočiatku sa zdalo, že zlá bola len tá nuda. Proste a jednoducho to bolo totálne nudné, nezáživné a okrem toho fantastického nápadu to nebolo ani ničím výnimočné.

Hoci sny sa nie vždy splnia, človek by sa k nim mal aspoň priblížiť. 

Takisto bolo plusom, že občas sa zjavili aj naozaj pekné myšlienky a citáty. Ale to je fakt všetko. Veľmi ma mrzí, že ma kniha neočarila tak, ako som chcela, pretože som sa na ňu hrozne tešila a nakoniec toto. Čakala som niečo viac. niečo výnimočné, zaujímavé a proste skvelé. Nehovorím však, že vám sa táto knižka páčiť nebude. Podaktorým sa páčiť určite bude, ale pre mňa bola naozaj nudná a vcelku aj zbytočná. Nedala mi nič nové, vôbec na mňa nezapôsobila. Ale vy skúste a uvidíte. Pretože nápad je perfektný a možno určitú vekovú kategóriu kniha naozaj očarí.

Recenzovala: Natália Chudá
http://world-of-books-by-naty.blogspot.sk/2015/12/listy-do-neba.html