Lisa Gardnerová – Milujem ťa viac

Milujem ťa viac

Od Gardnerovej som už čítala jeden titul (Chyť ma). Už pri tejto knihe sa mi zapáčil autorkin štýl písania. Niektoré knihy sa čítajú rýchlo preto, lebo spisovatelia používajú čo najkratšie vety a čitateľa posúvajú v deji míľovými krokmi. Knihy Lisy Gardnerovej sa tiež čítajú rýchlo a pritom autorka používa krásne dlhé rozvité vety. Jej postavy majú jasne vykreslené charaktery a sú osobité (majú svoje kladné, ale aj záporné stránky; nie je nič horšie ako hlavná postava, ktorá je vo všetkom dokonalá a pomaly si myslíte, že musí byť mimozemšťan, lebo takto sa žiadny normálny človek nespráva, možno až na Chucka Norrisa).

Jednotlivé kapitoly sú písané z pohľadu dvoch hlavných postáv: z pohľadu vyšetrujúcej detektívky D. D. Warrenovej, ktorú môžete poznať už z autorkinej predchádzajúcej knihy (pasáže sú písané v 3. osobe, j. č.) a z pohľadu policajtky Tessy Leoniovej, ktorá zastrelila svojho manžela (jej pasáže sú písané v 1. osobe, j. č.). V knihe nájdete dialógy, monológy a aj opisné časti. Opisov nie je nadmieru veľa, iba dopĺňajú dej. Väčšinu dôležitých informácií sa čitateľ dozvedá z dialógov postáv a z monológov policajtky Leoniovej.

Jedinou negatívnou črtou príbehu je nedostatok napätia v prvých kapitolách. Čitateľ sa hneď na začiatku prenesie na miesto činu a dozvedá sa o vražde a zmiznutí šesťročnej Sophie. Následne sa všetko točí okolo výsluchov, domnienok, protichodných dôkazov atď. Ale tým kniha nestráca na kvalite. Čitateľ je vtiahnutý do deja a čaká stále nové informácie, ktoré vyplávajú na povrch. Málo uveriteľné (aspoň podľa mňa, ktorá nemám policajné vzdelanie a odhodlanie matky tigrice) je premyslené konanie policajtky Leoniovej, ktorá ani v najkritickejších chvíľach nestráca chladnú hlavu a je vždy dva kroky pred detektívkou Warrenovou. Ako v predchádzajúcej knihe autorky Lisy Gardnerovej (Chyť ma) je hlavná hrdinka na pohľad krehké žieňa, ale pod povrchom sa skrýva silná žena s nezlomnou vôľou.

Lisa Gardnerová je majsterkou priebežného odkrývania tajomstiev a naťahovania čitateľa. Počas prvej kapitoly si budete hovoriť, že obeťou je URČITE policajtka Leoniová; jej manžel ju týral, možno dokonca zabil jej dcéru Sophie a jej nakoniec rupli nervy a zastrelila ho. Potom príde druhá kapitola a vy prehodnotíte svoj názor a poviete si, že policajtka Leoniová je URČITE chladnokrvná vrahyňa, ktorá zastrelila svojho manžela a iba sa hrá na obeť. A tak to ide dookola. Počas príbehu budete len tápať v tme, kto je naozaj vrahom a kto obeťou. Čitateľovi sa tisnú do mysle otázky: Prečo uznávaná policajtka zastrelila svojho manžela? Bil ju? Alebo to bolo celé inak a policajtka Leoniová nebola obeť, ale vrah? A kam zmizla jej šesťročná dcéra Sophie? Ak vás zaujíma celkové rozuzlenie a mnoho ďalších tajomstiev, určite si prečítajte túto skvelú detektívku.

~
Detektív sa zatvári zvedavo. „Čo sa stalo potom?“
„Schmatol fľašu od piva. Udrel ma ňou po čele. Snažila som sa ho odstrčiť. Odtackal sa k stolu. Ja som spadla a buchla sa chrbtom o stenu. Hľadala som dvere, musela som usjť.“
Ticho.
„Strážnička Leoniová.“
„Mal rozbitú fľašu od piva,“ hovorím potichu, „musela som ujsť. Ale bola som v pasci. Na zemi. Chrbtom k stene. On stál predo mnou.“
„A čo ďalej?“
„Bála som sa o život,“ šepkám, „nahmatala som služobnú zbraň. Vrhol sa na mňa. Bála som sa o život.“
„Čo sa stalo?“
„Zastrelila som svojho muža.“
„Strážnička Leoniová…“
Naposledy mu hľadím do očí. „Potom som začala hľadať dcéru.“
~
Mlčala som, lebo všetko, čo poviem, sa ocitne v zdravotných záznamoch a tie sa môžu stať dôkazom svedčiacim proti mne.
„Tie rebrá ste si obviazali sama?“ spýtal sa lekár.
„Áno.“
Doktor čosi zahundral a zapísal si moje jediné priznanie.
Videl vo mne obeť, podobne ako predtým zdravotníci. Všetci sa mýlili. Bola som bojovníčka a momentálne som kráčala po napnutom lane, z ktorého som za nijakých okolností nemohla spadnúť.
~
Koho miluješ?
Otázka, na ktorú by mal každý poznať odpoveď. Otázka, ktorá definuje život, tvorí budúcnosť, vedie človeka väčšinu jeho dní. Prostá, elegantná, zahŕňajúca všetko.
Koho miluješ?
Položil mi tú otázku a ja som cítila ťarchu odpovede na služobnom opasku, tesnom zovretí nepriestrelnej vesty a úzkeho policajného klobúka stiahnutého do čela. Pomaly som siahla na opasok a zľahka sa dotkla pažby svojho sig sauera v bedrovom puzdre.
„Koho miluješ?“ skríkol znovu, hlasnejšie a naliehavejšie.
Moje prsty obišli štátom pridelenú zbraň a našli čierny kožený pás. Rozopla som prvé pútko, potom druhé, tretie, štvrté, zakaždým nahlas zapraskal suchý zips. Nahmatala som kovovú pracku a o chvíľu sa už desaťkilový služobný opasok s pištoľou, taserom a so skladacím oceľovým obuškom hompáľal medzi nami.
„Nerob to,“ vydýchla som šeptom posledný pokus priviesť ho k rozumu.
On sa len usmial: „Na to je už neskoro.“
„Kde je Sophie? Čo si s ňou spravil?“
„Opasok na stôl. Hneď!“
~
Koho miluješ?
Sophie. Odjakživa Sophie.
D. D. si asi myslí, že videla, čoho všetkého je schopná matka. Mýli sa: ešte len zistí, ako ďaleko som ochotná zájsť kvôli milovanej dcére. Čo dodať? V tejto brandži človek draho zaplatí za každý omyl.

Hodnotenie

Knihu by som odporučila každému, kto si rád prečíta kvalitnú detektívku. Autorka síce nepoužila najoriginálnejší námet príbehu, ale čitateľovi to veľmi nebude prekážať. Na začiatku sa čitateľ dozvie, ako bola vražda pravdepodobne spáchaná. Všetko vyznieva logicky (manželka zastrelila svojho manžela, lebo ju mlátil). Lenže každá ďalšia kapitola odkrýva viac a viac skrytých tajomstiev z minulosti, nových protichodných stôp a nezodpovedaných otázok…

Obálka a jej grafické prepracovanie: 2,5/5 (obálka je ladená do modrej farby s jednoduchým motívom krvavej stopy, ktorá odkazuje na žáner knihy – detektívka; pretože názov knihy – Milujem ťa viac, by mohol nejedného čitateľa pomýliť, že ide o romanticky ladené dielo)
Štylistika, gramatika, preklad: 5/5
Pestrosť slovnej zásoby: 5/5
Originalita, nápad príbehu: 3/5 (nápad príbehu nie je vyslovene originálny, ale autorkin štýl písania urobí aj z najjednoduchšieho príbehu napínavú hru na mačku a myš)
Postavy, ich vývoj, prepracovanosť: 5/5 (jednotlivé postavy majú vlastný charakter, názory, pozitívne, ale aj negatívne črty; tu naozaj neviem nič vytknúť)
Uveriteľnosť deja, konanie postáv: 3,5/5 (policajtka Leoniová občas koná príliš premyslene, plánovito a chladne, pričom iné ženy by sa pravdepodobne psychicky zrútili)
Dej: 4/5
Dialógy: 4,5/5 (sú v knihe dôležité)
Monológy: 4,5/5 (boli tiež dôležité, prostredníctvom nich sa čitateľ dozvedal mnoho o minulosti policajtky Leoniovej)
Akcia, napätie: 3,5/5 (prvé kapitoly neboli veľmi akčné, pretože sa len rozbiehalo vyšetrovanie – výsluchy, zbieranie dôkazov atď.)
Hlavná myšlienka: 3,5/5 (láska matky k dcére a odhodlanie urobiť pre svoje dieťa aj nemožné)

Recenzoval: Mia
http://sherylinlee.sk