Liane Moriartyová - Veľké malé klamstvá

Anotácia ani úvodná kapitola ma neočarili, no aj tak som si knihu zobrala. Viem, je to šialené, ale ja som niekedy šialený človek tiež, takže sa nad tým veľmi nepozastavujte. Povedala som si, že ak sa mi nebude páčiť, konečne niekto napíše kritiku na Liane Moriartyovú (a budem to ja... výborne. Moje škodoradostné srdiečko, ktoré si veľa škodoradosti v živote neužilo, plesalo.) Lenže, bol v tom jeden „malý háčik“, s ktorým som nerátala, a to, že dielo si zamilujem až tak, že nočné hodiny určené na spánok budú mojimi hodinami určenými na čítanie.

Ako sa mi mohol zdať príbeh o nóbl paničkách zaujímavý? Už som napísala, nebolo to iba o tom. Dostala som viac, ako som čakala, pretože v diele sa riešilo úmrtie jednej z postáv, takže Veľké malé klamstvá ponúkali rôznu škálu literárnych žánrov – od románu pre ženy po psychologický román, až sme zastali pri detektívke. Vôbec to nebolo nudné, lebo každý máme svoje tajomstvá a tento fakt neobíde ani boháčov.

Spisovateľka nechávala čitateľa v permanentnom napätí, pretože my, ako nezainteresovaní pozorovatelia, sme vedeli len to, čo sa stalo v minulosti a na tú danú udalosť nadväzoval rozhovor polície so svedkami vidiacimi tragédiu, ktorá sa odohrala pred ich zrakmi. Nič viac a nič menej. Dokonca sme netušili ani to, kto je mŕtvy – mohli sme sa domnievať. Z tohto všetkého som bola taká rozčarovaná, ako ešte zo žiadnej knihy nie. Musím si zas prehodnotiť môj rebríček najlepších literárnych počinov, pretože Veľké malé klamstvá mnou zamávali takou intenzitou, že nedať ju do mojej top 10 by bol hriech.

A viete, čo by bol ešte väčší hriech, ako ten, ktorý som spomínala? Ignorovať knihu aj autorku na plnej čiare. Hm, mne sa to darilo celkom dlho, ale teraz to neskutočne ľutujem a som na seba právom nahnevaná. Myslela som si, že všetky pozitívne recenzie na jej diela sú len ošiaľ – čitateľská davová psychóza, ktorá ako prišla, tak aj odíde a ja budem mať doma tituly, ktoré som si kúpila v knižnej nákupnej horúčke a bude na ne sadať prach, pokým ich niekomu nedarujem. Veľký omyl! Ak sa ma niekto spýta, či by som mu požičala Veľké malé klamstvá, prebodnem ho mojim najhrozivejším pohľadom. Túto knihu nepožičiavam, vážení. Je moja! Je krásna, čistučká, voňavá a chcem, aby aj takou zostala.

Keď som prvýkrát chytila do ruky túto knihu, nemohla som sa vynadívať na obálku. Autorkine počiny som už naživo videla, no teraz som sa pozerala z každej strany a usúdila som, že grafik urobil vážne krásnu prácu. Je to veľmi divné, keď máte nový kúsok, ste taký „knihomoľ“, že vaša peňaženka a vaši blízki trpia, no nedokážete sa pustiť do obsahu, iba ste pätnásť minút fascinovaný obálkou.

Dielo vrelo odporúčam, ak vám to z môjho citového výlevu nebolo jasné...

Recenzovala: Natália Kapustová
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2015/08/liane-moriartyova-velke-male-klamstva.html