Lauren Kate ~ Vodopád

"Možno v tom spočíva mágia - hladieť do temnoty a vidieť svetlo, ktoré si väčšina ľudí nevšimla."

Vonku je stále neskutočne horko, ale zapnutý ventilátor všetko zachránil a po únavných 6 hodinách na brigáde, som sa konečne dokázala dokopať k napísaniu recenzie na Vodopád. 

Predošlá autorkina séria Pád mala tendenciu klesať na kvalite tak nejak postupne...S Vodopádom to išlo ako dole strmím vodopádom. 

"Smrteľníci sú schopný čeliť veľa veciam, ale nie ich skutočnej identite." 

Do Slzy som sa púšťala už s menšími obavami, ale bola som veľmi milo prekvapená. Dobrý nápad s ešte lepším potencionálom do ďalšieho (ďalších) dielov. Preto som si nenechala ujsť ani

pokračovanie, na ktoré som bola dokonca zvedavá. Natešená. Ako sa príbeh vyvinie. Vy všetci, čo ste knihu už čítali si viete predstaviť, ako som sa cítila, keď som sa do samotnej knihy pustila.

Toto nebolo že o stupeň (hviezdičku?) horšie...Toto bola doslova katastrofa. Tak dobre načatý dej, a Lauren z neho spravila toto. Miestami mi to prišlo akoby si Lauren niečo dala a potom sa rozhodla ísť písať túto knihu. Vážne. Ani čítať sa to nedalo. Dávala som tomu veľa šancí, ale bolo to absolútne zbytočné. Táto kniha si to nezaslúžila.
Síce ma na jednej strane potešilo, že som zas až takú dlhú dobu na pokračovanie nemusela čakať, ale tak radšej by som si počkala aj o rok dlhšie, len aby táto kniha nadobudla nejakú kvalitu. (Vidíte, aká som zúfalá? Ja, netrpezlivý človek, by som bola ochotná počkať rok len aby som sa dostala k nejakému dielu, čo by malo hlavu a pätu.) 

Autorke akoby istý moment došli inšpirácie, čím príbeh posunúť, tak každý tam zrazu mal nejaké magické schopnosti (aj rodina Eureky, dokonca jej kamarátka)  pričom to nemalo žiadnu logiku. Len posuňme tuto príbeh dopredu, nech sa tu deje aspoň niečo.

"Nikdy neuvidíme zradu prichádzajúcu od tých, ktorých milujeme najviac." 

Postavy nestoja ani o zmienku. Eureka liezla na nervy, Ander bol o ničom, ten vzťah medzi nimi dvoma, na to ako veľmi sa do seba zamilovali vo Slze tu nič nebolo. Teda, nič uveriteľné. Eureka raz ospevovala Andera, potom zrazu Brooksa a akosi...nič. Nič to vo mne nevyvolalo, až na pocit otrávenosti. 

Tešila som sa celkom na Brooksa...ako sa vyvinie jeho dejová línia...bohužiaľ, viac miesta dostal Atlas...Takže, akurát pribudlo moje sklamanie. 

Viac sa k tomu podľa mňa vyjadriť netreba, všetci čo to čítali vedia, tí čo nie - prečítajte si. Zistíte o čom hovorím. 

"Je rozdiel medzi mocou a nebezpečenstvom. Tvoje pocity sú nebezpečnejšie ako čokoľvek na svete. No nemala by si sa ich báť. Láska je väčšia ako strach." 

Lauren Kate touto knihou definitívne pochovala túto sériu. Do trojky sa neplánujem pustiť, ani ju nejako neočakávam, som zvedavá maximálne na to, čo a aké somariny  autorka ešte vymyslí. 

Celkovo, som z knihy sklamaná, ale nebola to úplne najhoršia kniha, akú som kedy čítala. Vodopád síce kandiduje na pozíciu Sklamanie roka 2015. ale za verím, že niekomu by sa predsa len tá kniha mohla páčiť. Istý potencionál má. (Len je nevyužitý naplno, no) . 

Recenzovala: Magdaléna Ondrušková

http://abouteverythingforeveryone.blogspot.sk/2015/07/lauren-kate-vodopad.html