Labyrint: Zhorenisko │Nádej neexistuje...

Nevedela som, čo sa dialo alebo čo tá veta mala znamenať, no hneď som si povedala: „Dočerta! Zachráňte ho!“ Spomenula som si na jeden obrázok, čo som našla na internete, kde bol taký titulok, akože keď je vedľajšia postava obľúbenejšia než hlavná a v tomto prípade (teda mojom) je to pravda. Thomasa mám veľmi rada, ale veď viete... Minho bol badass v tom pravom slova zmysle. Vrátim sa trochu k tomu deju.

„Naokolo tancovali magické ohnivé stĺpce, vietor strhával žeravé úponky doprava. Potom v explózii iskier dopadli na zem. Thomas pribehol na to miesto a zadržal dych.

Pred ním ležal Minho. Horeli mu šaty.

Prvá kniha sa skončila tak, že naši chlapci (a Tereza) sa dostali z labyrintu, samozrejme v malom počte, a stretli sa s ľuďmi z Chaosu. Tí ich učičíkali (rozumej – upokojili), že je všetko v pohode, že ich zadky sú už v bezpečí a samozrejme, ako to býva, si Flekári mysleli, že je to pravda. Bodaj by nie, keď majú doživotnú traumu z toho, čo zažili. Takže mysleli si, že je všetko oka, keď tu zrazu sa začnú diať divné veci a je spustená ďalšia fáza testovania, ktorá sa nazýva Zhorenisko. A ak chcete zistiť viac, určite berte do rúk túto knihu, pretože je v nej viac napätia, ako človek môže zniesť!

Na prvej časti mi vadilo to, že akcia prebiehala príliš pokojne. Autor vo mne nevedel vyvolať emócie a nevedel ma presvedčiť. V Zhorenisku sa to zlepšilo, vedel udržať moju zvedavosť na tom najvyššom stupni a informácie dávkoval po veľmi malých častiach. Dej sa posunul dopredu a ja som pri každej novej strane otvárala ústa ako ryba na suchu. Dashner teda vie, ako prekvapiť! Vie sa pohrať so svojou štruktúrou príbehu a to sa mi veľmi páči.

„Som tvrdší ako skala. Aj v dvojnásobných bolestiach by som ti nakopal riť, ty miláčik poníkov.“
Thomas mykol plecom. „Poníky mám rád. Aj teraz by som nejakého zjedol.“

Na scéne sa objavili aj nové postavy, ale zatiaľ sme si na ne nemohli posvietiť a tak dúfam, že sa v pokračovaní objavia opäť a že sa o nich dozvieme niečo nové. Milujem nové postavy a ich nové príbehy a detaily okolo ich životov. Je to ako skladačka! Ak ich má autor/ka rád/rada, z príbehu vznikne úplne úžasná kniha, o ktorú sa trhajú davy. A samozrejme, že autor musel ukončiť Zhorenisko tak, že kým príde pokračovanie, tak sa asi radšej uložím do hyperspánku. 

Recenzovala: Martina Kubandová

http://everything-unspoken.blogspot.sk/2015/09/labyrint-zhorenisko-nadej-neexistuje.html