Krv odovzdaj Cisárovi. Dušu si však ponechaj

Yoli knihy sú všeobecne pekné, lenže bývajú tenšie, kdežto Iskra má skoro 450 strán a tým že je hrubá, tak je tým aj pekná. Keď som knihu otvoril, prekvapila ma milo krásna mapka, o ktorej som vedel, že tam bude - avšak čakal som aj druhú mapku, mapu Černomúrskej akadémie. Najprv som ju tam hľadal, nenašiel som, až dokým som ju nezbadal na konci. Takže áno, Iskra má dve mapky a sú krásne.

ˆ‚‚...Plná života a tmy, sily i ducha. Vidíme ťa v našich snoch. Vzplanieš, pretože si iskra v popole. To je tvoj osud..."

Novinka roku 2015 s názvom An Ember in the Ashes si osvojila slávu už hneď po jej vydaní, kde sa na ňu až priveľmi rýchlo nalepilo veľa dobrých a pozitívnych názorov, v ktorých ju ľudia vychvaľovali až priam do nebies. Práva k nej odkúpili Paramount na film no a konečne prišiel čas aj na slovákov, aby si aj tí ju mohli prečítať.

Ehm, neviem čím mám začať, na začiatok teda len poviem (napíšem), že kniha vo mne zanechala mnóóóóóžstvo obrovských pocitov. Predovšetkým vám chcem však povedať, ako veľmi som sa na túto knihu tešil. Už keď vyšla som ju chcel mať doma, a prisahám sám na seba, že aj napriek tomu, že som nevedel o nej ABSOLÚTNE nič. Naozaj nič som o nej nevedel, no chcel som ju mať doma. Ani neviete, ako veľmi som sa tešil na slovenské vydanie a posledný mesiac, čo už mala kniha vyjsť, som všade hovoril, že o niekoľko týždňov vyjde Iskra. Fakt. Každému som to hovoril, i keď nevedeli o čo ide, pretože som sa tak veľmi na ňu tešil aj napriek tomu, že som vedel o nej potom už len drobné informácie. A viete vy čo? Absolútne nesklamala, práve naopak. Nečakal som, že to bude také dobré. Nečakal som, že to bude také emocionálne. Nečakal som, že Iskra v Popole bude patriť zatiaľ medzi najlepšiu knihu tohto roku. Páčila sa mi? Viac než veľa.


No a tu vám poskytujem drobný náhľad na krásne mapky vnútri v knihe. No nie sú úžasné?
Ale, poďme späť k recenzií. Ako som to chcel začať? Predsa postavami!!
No, čo vám o nich ja len poviem. Hlavný hrdinovia sú Laia - otrokyňa a Eliáš- slávny študent ešte slávnejšej akadémie s názvom Černomúr, kde sa z nich stávajú vojaci, takzvané Masky. Prečo masky? Pretože neustále majú na sebe masky a po istom čase sa im tie masky spoja s kožou. No nie je to geniálne? Ozaj, zabudol som na to, že Laia a Eliáš sú vlastne aj rozprávači príbehu, čiže áno, kniha je vyrozprávaná z dvoch pohľadov. Dvoch rozprávačov v knihách veľmi neobľubujem a keby sa ma nejaký autor spýtal, či jeden rozprávač alebo dvaja, moja odpoveď by bola jednoznačná - jeden. Neobľubujem jednoducho dvoch rozprávačov príbehu, síce neviem z akého dôvodu a prečo.
V tejto knihe? Totálne inak. Neviem si predstaviť túto knihu len z pohľadu Lai alebo len z pohľadu Eliáša. Táto kniha tým práve vyniká. Postavami.
Laiu som si obľúbil už na prvej stránke príbehu, len čo som dočítal len asi také tie tri odstavce od začiatku knihy. Páčila sa mi, ako vedela priznať svoj strach, ako si vedela priznať, že nie je odvážna. Že je bojazlivá. Lenže pre svojho brata sa vybrala doslovne podstúpiť peklo, takže sa mi páčilo, že je odvážna aj keď nie je - viem ako to znie, no ak si prečítate túto knihu, pochopíte. Nebudem sa tajiť tým, že Laia mi neskutočne priľnula k srdcu a všetko som s ňou prežíval, chcel som jej byť po boku, aby som jej mohol pomôcť. Táto kniha má jednoducho skvelé postavy, živé a nejednotvárne, čiernobiele - nie len čierne a biele, dobré a zlé. Dokonca aj toho Darina, ktorý mal v knihe len pár viet, som si obľúbil. Dammit, táto kniha má úžasné postavy.
Eliáša som si taktiež obľúbil, tiež mi priľnul k srdcu. Cítil som strašnú ľútosť zaňho, že robí to, čo robí aj napriek tomu, že to vôbec nechce. 
Helena bola skvelá, bojovná a odvážna a istým spôsobom je to pravý opak Lai. Síce mi v určitých častiach nebola sympatická (ale autorka to tak chcela, nechcem viac hovoriť, inak by to boli spoilery), no (bez spoilerov) som si ju obľúbil.
Ako vidím, poriadne som sa rozkecal a preto len dodám, že táto kniha hrá pestrofarebnými postavami. Každá je jedinečným unikátom a Sabaa nám nedala len postavy, ktoré sme si hneď ako čitatelia rozdelili na "dobré" a "zlé". 
Iskra v popole nám prináša dobré postavy, ktoré robia zlé rozhodnutia a zlé postavy, ktoré robia dobré rozhodnutia. A niekedy aj naopak. Nie sú v nej žiadni mocní hrdinovia, ktorí zachránia svet a prežijú všetky prekážky, i tie neprekonateľné. Eliáš nebol žiaden mocný Apollo, ktorý vyslobodí celý svet spod tyranie krutej Ríše a Laia nebola bad ass hrdinka, ktorá vie všetko, nič ju nebolí a každého skolí, ničoho sa nebojí. Tieto postavy boli reálne. Čoho sa mali báť, báli sa. Čo nemali prekonať, neprekonali. Čo nedokázali, tak nedokázali. 
Vau. Rozpísal som sa až až.
Ale ja jednoducho musím a keby toto bola videorecenzia, trvala by snáď niekoľko hodín.


Keď som si prečítal slovenskú anotáciu a uvidel som tam ten odsek, kde sa píše o neustálej gradácií deja a napätia, hovoril som si, že to je len veľmi známy marketingový ťah. Nebol to však len veľmi známy marketingový ťah, ale jasná pravda. Ak ste si mysleli to, čo ja, mýlite sa. Iskra v popole obsahuje príbeh, ktorého dej naozaj neustále graduje a sním aj napätie. 
Kniha ma vtiahla do deja už od prvej stránky, a teraz to nemyslím len tak obrazne, nie až tak presne. Myslím to smrteľne vážne. Od prvej stránky som chcel viac a viac a chcel som vedieť, čo sa stane na konci, hoc som Iskru chcel neustále nekonečne čítať, pretože bola jednoducho úžasná.Už teraz mi chýba ten krásny príbeh a keď sa pozriem vedľa seba na Iskru (pretože tá tu leží na sedačke z dôvodu, že z nej do recenzie dávam citáty) tak si ju chcem prečítať ešte raz. Iskra v popole je jedna veľká závislosť, úžasná závislosť a hneď, ako som ju dočítal - hneď ako som dočítal poslednú vetu, som chcel knihu obrátiť naspäť a začať ju čítať odznova. 

Niektoré knihy sú jednoducho z hľadiska príbehu krásne. Iskra v Popole patrí jednoznačne k ním. 
Teraz trocha odbočím a vrátim sa späť k postavám. Keby sa ma niekto opýtal, či mám radšej Leino rozprávanie či Eliášove, neodpovedal by som. Obe rozprávania boli jednoducho skvostné. Páči sa mi, ako kniha má viacero hlbších myšlienok a nie je to len young adultovka, kde je revolúcia. Obetavosť. Leia podstúpila všetko to peklo len pre to, aby zachránila svojho brata. Zrada. Predsudky a ďalšie vážnejšie témy, ktorým sa kniha venuje. 
Čo by ste si mali z tejto recenzie zapamätať? Že....
Iskra v popole ponúka čitateľom, mladým aj starším, príbeh o hľadaní samého seba. Svetlo v temnote, nádej v zúfalstve, odvaha v strachu a lásku v nenávisti - to všetko nám ukazuje autorka Sabaa Tahir svojim krásnym, ba až majstrovským rozprávačským spôsobom.

Nemám slov. 

Iskra v popole bola a aj je jednoducho fenomenálna.

Zatiaľ najlepšia kniha tohto roku.

Recenzoval: Adrián Bihári
http://danybooks.blogspot.sk/2016/07/rc-sabaa-tahir-iskra-v-popole.html