Kráľovstvo podľa Nesba

Na severe Nórska je, podľa knihy Jo Nesba, malé kráľovstvo. Je to len také malé rodinné kráľovstvo v horách, trochu na spôsob našich lazov, osamelý statok.

Samostatne stojací dom a pozemky vo vyššej nadmorskej výške, vzdialené od "materskej" obce Os na severe Nórska. Vedie k nemu cesta so strmými zákrutami s krátkym úsekom zle udržiavanej súkromnej cesty s nebezpečnou "Kozou zákrutou" nad priepasťou. To je základný polohopis pre sčasti pokojné a sčasti vražedné udalosti v rodine dvoch bratov Opgardovcov, Carla a Roya.

Už v prológu sa dozvedáme, že niečo dôležité sa stalo v deň, keď zomrel Dog. Dog bol obľúbený pes ich otca. To vlastne ešte nebola vražda, ale ten spôsob dosť naznačil. Najprv je to takmer pohoda s opisom prostredia a aktuálnych vzťahov rodiny a obyvateľov mesta. Ocitáme sa v dobrej spoločnosti a ešte sa nič zlé nedeje.

Napriek všetkému, tie základné opisy nie sú nudné a pomerne ľahko sa dostávame na stranu 100, ktorá podľa čitateľskej skúsenosti dáva šancu čítať ďalej. Všetko ďalšie, až do konca potvrdzuje kvalitu autorovho umenia zaujať čitateľa.

Žiaden príbeh bez žien by nebol to pravé. Ženy a dievčatá a bolo ich tam pomerne dosť, niektoré v súvislosti so zamilovaním, iné len s „milovaním“ a niektoré aj ako náhodné omyly mladíckej nerozvážnosti.

V návratoch do minulosti sa dozvedáme "ako to bolo", prečo mladší brat odišiel do Kanady a prečo sa vrátil domov. Carl sa v Kanade oženil a priviezol si odtiaľ aj sympatickú ženu, mladú architektku. Po rodinnom zvítaní začíname trochu pochybovať o spoločnosti, v ktorej sme sa ocitli, aj keď ešte nevieme „ako to bolo“. Pointou návratu Carla z Kanady je zámer postaviť na ich pozemku vysokohorský hotel, ktorý prinesie rozkvet pre celú obec aj pre okres na severe.

Objavuje sa dvojitá, nevyšetrená vražda z minulosti a dá sa čakať, že nebola posledná. Kto sa raz dal na takúto cestu, len tak ľahko ju neopustí a zaradí tento spôsob riešenia problémov takpovediac medzi svoje priority. Policajné vyšetrovanie tých udalostí prebieha na miestnej, či okresnej úrovni a taký je aj jeho výsledok. Žiaden známy detektív, ako býva zvykom. Všetko svedčí o tom, že asi išlo o nehodu. Neskôr sa do pátrania zapojí aj polícia z Oslo, ale skončí to podobne.

Ženy (ale aj peniaze a sláva) sú v týchto príbehoch, ako nakoniec aj v bežnom živote, hybnou silou mužských postáv. Ani pre pár faciek netreba chodiť ďaleko a kto má "ranu" ten má aj povesť, ktorá ho chráni pred útokmi. Kto nemá vlastné päste a má dosť peňazí, ten si silu v podobe „namakaných“ zabijakov kúpi. Trochu ma sklamal záver tejto, inak skvelej, severskej "ságy", keď ostal viac-menej otvorený, horský hotel nedostavaný a zdá sa, že spravodlivosť dostala na frak.

Pogratuloval by som prekladateľovi Jozefovi Zelizňákovi, lebo jeho spôsob vyjadrovania v našom jazyku s mnohými odtieňmi sa mi páčil. Doslova som občas otváral oči, ako je to pekne napísané. Možno to tak bolo aj v origináli, ale to nič nemení na kvalite prekladu.

Namiesto citátov a múdrostí uvediem aspoň pár viet z knihy:

- Všetci potrebujeme, aby sa nás ľudia dotýkali.
- Byť pekný nie je ľudské právo, ale pri Grete si stvoriteľ zašantil.
- Angličtina je najhorší spisovný jazyk na svete.
- Krása je to, čo do nej vkladáme. Krása jestvuje vždy v kontexte...
- Všetci klameme, hoci si myslíme, že hovoríme pravdu...

A je toho viac...

Recenzoval: https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/545168/kralovstvo-podla-nesba.html