Kráľ - Stephen King : O písaní

Pozitíva :
- snaha o deglorifikáciu seba ako persóny : považujem za veľmi dôležité spomenúť tento fakt, nakoľko spoločnosť veľmi ľahko skĺzava k presvedčeniu, že spisovatelia, tobôž tí populárni, sú isté nadpozemské bytosti, ktorých tvorivý proces je opradený mýtami a legendami, čo sám King vo svojom životopise vyvracia - ,,degraduje" sám seba do pozície obyčajného človeka milujúceho písanie, ktorého reálne jeho prostredie nijak zvlášť neformovalo, ak by on sám nechcel. Jeho ,,počlovečenie" slúži i ako istý prvok nádeje pre ostatných autorov, ktorým je určený zjavný odkaz - spisovateľ nemusí byť charakterovo nijak extra špeciálny, rovnako ako sa neskôr úspechom nijak extra špeciálnym nestáva.

- realistické zobrazenie prostredia : či už toho mediálneho neskôr, či toho osobného, domáceho v detstve a v dospievaní. Spomína sa a atraktívnou sa stáva hlavne obdobie Kingovho detstva a jeho detská tvorivosť, a neskôr i jeho obdobie pracovných povinností a počiatočných úspechov, kedy sa objavuje prekvapivá Kingova otvorenosť a úprimnosť, predovšetkým v otázkach alkoholizmu a drogovej závislosti (čo ma u neho osobne celkom sklamalo), ktoré popisuje veľmi explicitne, otvorene, čo môže slúžiť ako pokánie v jeho smere, i ako varovanie pre ostatných.
- rady : tie sa môžu zdať až triviálne a jednoduché, pre potencionálnych autorov však môžu znamenať cenné skúsenosti a dobrý základ v smere uberania sa vlastnej tvorby. Rady a typy sa kombinujú i s praktickými ukážkami, či už z cudzej alebo vlastnej autorovej tvorby, čím táto druhá časť knihy zaberá väčšiu časť, beletrizovanému životopisu je venovaný priestor menší.

Negatíva :

kompetencia + autorský alibizmus : natíska sa otázka, kedy je spisovateľ schopný poskytovať rady druhým autorom a čo vlastne podmieňuje to, že má na toto konanie spisovateľ právo? Čo podmieňuje skutočne dobrého spisovateľa? Počet napísaných kníh? Počet fanúšikov?
Táto otázka odkazuje k druhej - Je King autor, ktorý má právo rozdávať rady? Má právo on posudzovať správnosť alebo nesprávnosť textov, výberu štylistických prostriedkov iných autorov a podobne? V samotnej tvorbe Kinga sa predsa stratávame s obsiahnutím skoro všetkých prkov, pred ktorými sám vystríha - často nefunkčný vatový opis, nekončiace digresie a odbočky od hlavnej témy, siahodlhé dialógy a stagnovanie deja, čo i sám King komentuje slovami, že si je týchto faktov vedomí, ale používa ich a nie je schopný s nimi nič urobiť, i keď vie, že nie sú najsprávnejšie, čo už minimálne zaváňa autorkým alibizmom. Dá sa teda polemizovať o tom, či samotnému Kingovi táto príručka neslúži i ako istý druh spytovania si svedomia, istá verejná terapia, ospravedlnenie si svojich chýb, poukázanie na to, že vie, s čím pracuje.

Kniha O písaní je nenáročná príručka či zbierka rád k tvorbe lit. diela a k tvorivému písaniu, v ktorej sa King zameriava na všetky aspekty tvorby - slovnú zásobu, gramatiku i štylistiku, a zároveň nám dáva možnosť nahliadnuť do vlastnej spisovateľskej tvorby lit. diel, a začínajúcim autorom poskytuje i tú najcennejšiu radu - prvotný neúspech vás nesmie odradiť.

Záverečné hodnotenie : 4/5 *

Recenzovala: Anet Zacharová
http://welikebooksforever.blogspot.sk/2018/04/kral-stephen-king-o-pisani.html