Kelly Rimmer – Keď som ťa stratila

Molly má to šťastie, že sa narodila do bohatej rodiny, nemala o nič núdzu, po celý svoj doterajší život žila v prepychu. Leo naopak, vyrastal v chudobných pomeroch, nemal šťastie na otca, no svojou tvrdohlavosťou dosiahol pracovný úspech a vybudoval si žiarivú kariéru ako vojnový korešpondent. Keď Molly jedného dňa kontaktuje Lea a chce sa porozprávať o svojom mŕtvom bratovi, Leo zaváha – Declan bol jeho najlepší priateľ, ale na stretnutie pristúpi. A tu sa začína písať spoločný príbeh Molly a Lea.

Molly je mladou, očarujúcou ženou, tvrdo pracujúcou v rodinnej firme, kde jej motiváciou je otcovo uznanie. Denne trávi množstvo hodín v práci, len aby sebe a otcovi dokázala, aká je silná. Všetkých totiž zasiahla nečakaná smrť Declana a so stratou sa každý z rodiny zmieroval po svojom. Molly mala brata rada, no ako postupne zisťovala, jeho najväčšie tajomstvo nepoznala.

To tajomstvo poznal Leo. A ten sa po smrti Declana stal rodinným nepriateľom. Mollini rodičia na neho zanevreli, dokonca mu pripisovali za synovu smrť vinu. Len Molly to videla inak. Postupne sa s Leom zblížili a aj napriek nesúhlasu rodičov, sa Molly za Lea vydala.

Šťastie, ktoré z nich sršalo, láska vpísaná v tvárach, gestách, pohyboch. Jeden pre druhého sa stali chýbajúcim dielikom. Mali sa radi, a to ich hrialo pri srdciach i v časoch, keď bol Leo pracovne vycestovaný v zahraničí. Moderná technika im umožňovala spojiť sa a zároveň každý pracovať osve.

Jednej noci sa však stalo to, čoho sa Molly už nejedenkrát desila. Zazvonil telefón, v ktorom jej plačlivý hlas oznámil, že jej manžel je vážne zranený a leží v nemocnici v Ríme. Leo pracoval vo veľmi nebezpečných vojenských zónach. Jeho články mali o to väčšiu čítanosť, keď bol priamym divákom diania, keď schytával stratené guľky, či sa zúčastňoval občianskych vojen, protestov a demonštrácii. Upozorňoval svet na problémy ľudí, ktorí sa stali obeťami, na neľudské zaobchádzanie s ľudskou dôstojnosťou. Žil to s tými ľuďmi. A preto mal priamu skúsenosť, ktorú rád pretavoval do písmenok v článkoch a tie ho vynášali do výšin úspechu.

Až do chvíle kým nemal takmer smrteľné zranenie. Po prevoze do nemocnice mu lekári nedávali veľké nádeje, a preto manželku pripravovali na najhoršie. Tá sediac pri Leovom lôžku dúfala v nemožné. V nový začiatok. Manžel pripútaný ku lôžku sa síce prebudí, ale… Ďalej neprezradím, vyzradila by som priveľa.

Po prebudení Lea sa dejová línia vynie pútavým smerom. Postupné odhaľovanie ich spoločného života, z pohľadu raz jedného – Lea, a raz druhého protagonistu – Molly, je dej o to pútavejší a rozmanitejší. Obaja svojským spôsobom a sebe vlastným pohľadom opisujú manželský život. Preto do seba dieliky mozaiky ich spoločného manželského života pekne zapadnú.

Nikdy nie je neskoro a nikdy sa netreba vzdať predčasne či bez boja. I keď človek bojuje a vyzerá to na prehru, svetielko nádeje nezhasína nikdy. Život Molly a Lea sa spojil za zvláštnych okolností prvýkrát, za zvláštnych okolností sa spojil aj druhýkrát. A to už si obaja zúfali. A komunikácia! Tá je vo vzťahu najdôležitejšia! Veľmi pekne na vzťahu týchto dvoch vidieť, akých chýb sa často páry dopúšťajú. Nekomunikujú.

Raz mi jeden človek povedal, keď som sama mala pred svadbou: “Je rozdiel konverzovať a komunikovať.” Ľudia veľmi veľa konverzujú, o počasí, o tom aký mali deň, čo bolo v práci, v škole, čo budú večer a počas najbližšieho víkendu robiť, kam pôjdu na dovolenku. Zabúdajú však medzi sebou komunikovať. Nehovoria o svojich vnútorných pocitoch, túžbach, potrebách, neprejavujú navonok svoje vnútro. Keď ich niečo trápi, mlčia. A to je častokrát kameň úrazu. Nekomunikácia. Každý máme potrebu rozprávať o svojich vnútorných pocitoch, aby nám partner rozumel. Komunikujme! Popritom i konverzujme. Zdravá rovnováha. Veľa šťastia.

Pri čítaní knižky sa možno zamyslieť nad vlastným vzťahom. Autorka nesentimentálne popisuje vzťah Molly a Lea, ktorí môžu byť príkladom z tisícov párov. Negeneralizuje, nemoralizuje, nepoučuje. Príbeh odporúčam do rúk aj tým, ktorí autorkine predchádzajúce príbehy nečítali. Nie je to pokračovanie žiadnej série. Romantické duše príbehu podľahnú. Ale i neromantické duše nebudú sklamané. Bola to moja prvá kniha od autorky a vrelo sa pustím do jej ďalších titulov.
Recenzovala: Martina Kušnieriková
https://www.mojeknihy.com/books/kelly-rimmer-ked-som-ta-stratila/