Keď slová sú príliš nebezpečné na to, aby sa vyslovili...

Prikývnem, zvrtnem sa a odchádzam. Nemôžem jej veriť. V jednej chvíli si o mňa robí starosti, a vzápätí ma vymení za niečo zaujímavejšie. Presne ako Hana.

Kniha Nevypovedané je takou staršou novinkou v anglicku, kde vyšla pred rokom a na slovensku je to ešte stále hot new. Je to príbeh o Megan, dievčati, ktoré už dosť dlhý čas neprehovorila. Pretože skrýva niečo zlé, niečo, čo nemôže nikomu povedať - a preto nerozrpáva. Pretože tajomstvá sú niekedy nebezpečné, aby boli vyslovené.

Aspoň tak si myslí Megan.

Najprv začnem s tým, že Megan mi bola sympatickou hlavnou postavou. Bola taká..naozaj reálna. Bola dobrá, no aj zlá. Mala temné tajomstvo. Bola milá k ľuďom, no vedela byť na nich aj zlá. Všetky jej vlastnosti z Megan robili reálnejšiu postavičku za čo musím pochváliť autorku. Druhá hlavná postava, Jasmine, dievča s ktorým sa Megan spozná, bola už o trošku menej reálnejšia pre mňa. Samozrejme, príbeh rozprávala Megan a tak Jasmine nám väčšinu času opisovala ako tú najlepšiu osobu. No obe boli fajn. Čo sa týka Lukea, ten bol taký....no pochopíte, ak si túto knihu prečítate. Naozaj indivíduum :D A čo sa týka tej partičky tých dievčat, Lindsay, Sadie a Grace, to boli pravé Mean Girls :-D

Keď som čítal túto knihu (mimochodom, dočítal som ju pred necelou hodinkou), tak pri stej strane som si vravel, že je to fajn knižôčka, ktorá si tých fajn, priemerných troch hviezdičiek aj zaslúži. Potom prišla dvestá strana. A veľmi, veľmi sa toho stalo. Autorka vytvorila medzi sebou a čitaeľom isté "puto" a keď som dvestú stranu dočítal, bol som si istý, že knihe dám štyri hviedzičky, i keď musím priznať, že ostatné štvor-hviezdičkové knihy sú lepšie než Nevypovedané.

A potom prišiel koniec.

BUM!

A za ten koniec...ten bol proste úžasný! Strašne sa mi páčil.

Ten koniec bol naozaj nádherný. Naozaj, naozaj nádherný. Celú knižku to zakončilo viac než dobre a vylepšilo to tak celý príbeh. 

Každou kapitolou vo vás autorka vzzbuduje pocit, že chcete čím ďalej viac vedieť, čo sa naozaj stalo s Megan a Hanou, jej kamarátkou, ktorá zomrela (toto nie je spoiler). A preto vás drží autorka na ihlách a vy chcete prečítať knihu čo najrýchlejšie, čo sa vám to podarí, pretože knižka je drobná, krátka a je písaná veľkým fontom, ktorý vám ubieha pred očami ako voda. 

Ešte raz sa však musím vrátiť k tej reálnosti knihy. Ona tak veľmi vyzerala reálne! Postavy, príbeh, dej, všetko bolo reálne, akoby ste čítali skutočný príbeh, nie taký, aký si autorka vymyslela. A ešte ten koniec. Síce to bol taký (nepoviem, pretože to by bol sčasti spoiler)...koniec, no aj tak bol veľmi, veľmi reálny. Každý si zaslúžil to, čo si zaslúžiť aj mal.

Správanie postáv bolo tiež reálne, autorka nám nevytvárala skupinky "dobré" a "zlé" postavy. Vytvorila reálne postavy a preto sa každá správala ako dobre, tak i zle. I keď, napríklad, Megan bola dobrá postava, tak nebola čistá ako Snehulienka. Bola proste normálnym dievčaťom. Aha, no ešte, že som skoro zabudol!

...ktorá nerozpráva.

Príbeh mal zaujímavú atmosféru. Nie žeby temnú, alebo pochmúrnu, no niečo na ten spôsobom a to sa mi tiež na knihe páčilo. Príbeh je tiež písaný dvoma formami - jednou, tou normálnou, kde nám hlavná rozrpávačka príbehu, Megan, rozrpáva svoj, musím podotknúť - zaujímavý, príbeh. A potom nájdete niekoľko kapitol, kde sú len listy, ktoré písala Megan. Tie sú tiež veľmi, veľmi zaujímavé. Táto kniha má také svojské, unikátne čaro a aj keď nie je dokonalá, tak vás pustí len vtedy, keď ju dočítate a ešte po nej vám po hlave budú lietať myšlienky o nej. A musím sa priznať - pri tom konci som mal pocit, že sa rozplačem. Bože, ja nikdy neplačem pri knihách. A síce som neplakal ani pri tejto, no mal som v sebe taký ten pocit, ktorý predchádza plaču. Proste...skvelé. Nie príliš dokonalé, no reálne a skutočné. Ak autorka niečo vydá a bude aspoň taká dobrá ako Nevypovedané, určite si ju prečítam.

Kniha nebola dokonalá, alebo bola reálna, skutočná a naozaj dobrá. 

Megan je hrdinka, ktorá síce nerozpráva, no má na srdci toho veľmi veľa.

A jej príbeh je naozaj zaujímavý.

Nevypovedané nie je síce dokonalý príbeh, no zanechá vo vás pocity, ktoré budete lúštiť ešte niekoľko minút po jej prečítaní.

Síce štyri hviezdičky som dal knihám, ktoré boli lepšie než Nevypovedané, no zasa Nevypovedané by si nezaslúžilo tri. A ani tri a pol. Je to niečo medzi tri a pol a štyri.

Recenzoval: Miloš Biháry
http://universeofwonderfulbooks.blogspot.sk/2016/03/nevypovedane-ked-slova-su-prilis.html