Keď myšlienky na smrť zastaví vražda

Teta Poldi je… jednoducho teta Poldi. Má vycibrený zmysel na rozpoznanie pozitívnych energií, všetko má pod kontrolou a ničoho sa nebojí – ani pustiť si na špacír svoj podrezaný jazyk. Z Nemecka sa prisťahuje na Sicíliu, kde objaví starú zrúcaninu, ktorá ju ohúri pozitívnymi vibráciami. Poldi nemá iný sen, len na talianskom ostrove poslednýkrát vydýchnuť. Telu na ceste do rakvy pomáha výdatnými dávkami alkoholu. Náhle zmiznutie jej obľúbenca Valentina jej však naženie nový vietor do plachiet. Keď vidí, že sicílska polícia je neschopná, berie ťarchu vyšetrovania na svoje plecia, a zamotáva sa tak do nebezpečnej hry, ktorá môže ohroziť i ju…

„Spoločnosť jej robila len fľaša vodky. V zatemnenej spálni s oknami obrátenými na Via Baronessa celý deň popíjala a utápala sa v sebaľútosti. /…/ Nevyšla von, neotvárala dvere, nedvíhala telefón. Len pila a dúfala, že jej pečeň a srdce čoskoro vypovedajú službu a ona sa konečne rozlúči so životom. Nič z toho sa však nestalo. Pečeň aj srdce naďalej plnili svoju úlohu. Mali na to totiž svoje dôvody.“

Tetu Poldi na Sicíliu doprevádza jej synovec, nádejný spisovateľ, ktorého však rovnako možno označiť aj etiketou flákač. Po splnení svojej funkcie šoféra predsa len ostáva s tetou v jej novom dome a stáva sa tak zároveň i rozprávačom tohto príbehu. Naskytá sa nám tak zvláštny typ ja-rozprávania, ktoré sa dôsledkom toho, že mnohokrát opisuje situácie, pri ktorých rozprávač nie je, mení na on-rozprávanie.

Začiatok čitateľa prekvapí svojimi obšírnejšími opismi, na ktoré je potrebné si zvyknúť. Hoci ďalej nastupujú akcia i humor, opisy v istej miere pretrvávajú počas celej dĺžky príbehu. Časom sú však vnímané ako plnohodnotná súčasť deja, nakoľko aj tieto pasáže vnášajú do príbehu istú dávku vtipu. Zväčša sa opisné časti venujú talianskej náture, ich zvykom či gastronómii, no rovnako aj podrobnostiam ohľadom postáv alebo ich charakteristickým prvkom. Dialógy vplyvom častých opisných pasáží ustupujú do úzadia, no nie sú raritné, skôr len netvoria základ textu. Napriek tomu sa však kniha číta pomerne ľahko a svižne.

„Ten, kto si pri predstave sicílskej svadby zasnene povzdychne a predstaví si olivový hájik s dlhým stolom, za ktorým sedia samé modelky Dolce & Gabbana všetkých vekových skupín, hodujú na cestovinách a dobrom víne a pritom hrajú na mandolíne a pospevujú si, kým sa mladomanželia vykrúcajú v rytme tarantely, ten na sicílskej svadbe v živote nebol. Avšak ani Poldi nie. A tak jej skutočnosť uštedrila ranu do hlavy.“

V príbehu sa nájde aj vskutku netradičná vzťahová zápletka a nejaký ten cit sa zrodí medzi 60ročnou Poldi a vyšetrovateľom Valentinovho prípadu. Treba však podotknúť, že zápletka nemá typický lepkavý a sladkastý nádych romantiky ani nepredstavuje dôležitú časť deja. Aj tento prvok sa nesie v rovnakom duchu ako celá kniha – má v sebe záblesk humoru, bizarnosti a nevšednosti. Ostatné vtipné pasáže má zväčša na svedomí Poldina špecifická nátura –  akčná povaha v kombinácii s prostorekosťou a nebojácnosťou. 

Teta Poldi a sicílske levy sa dá charakterizovať ako ľahká humorná kriminálka vhodná pre ženy, ktorým sa zunovali bežné vzťahové romány a dokážu oceniť vtip aj akciu zvinuté do jednej knižnej väzby. Ani muži tu však nepocítia sklamanie. Ak chcú svoju knižnicu plnú ťažkých krimi kúskov trochu odľahčiť a zároveň sa i dobre zabaviť, v tomto prípade sú na tej správnej adrese. Teta Poldi je postavička, s ktorou sa síce neradno zahrávať, no spoznať ju v bezpečí domova s knihou v ruke predstavuje minimálne jeden nevšedný zážitok.

Recenzovala: Martina Melišková
https://vrabcenastreche.sk/teta-poldi-a-sicilske-levy/