bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Jozef Karika: Tma

Televízny scenárista odchádza na osamelú horskú chatu v Malej Fatre. Chce si oddýchnuť od hektickej práce aj napätého manželstva a vychutnať si pokojnú zimnú atmosféru.

Takto začína anotácia na nový triler Jozefa Kariku. Znie to malebne a mnohí z nás by si potrebovali oddýchnuť od náročnej práce alebo vzťahov. Nemusia byť práve napäté. Niekedy sú nudné, únavné ba až vyčerpávajúce. Zdá sa preto, že kniha by mohla byť o hocikom z nás. Chvalabohu, nie je.

Tibor je scenárista, umelecká duša plná fantázie. Po odchode z domu na horskú chatu sa vybaví ako umelec. Vezme si zápalky a spolieha sa, že všetko bude fungovať ako hodinky a on bude v teplej miestosti ožiarenej sálajúcim plameňom tvoriť tie najlepšie veci. Nájde pokoj, pohodu a užije si pokojné Vianoce. Vôbec nepočíta s tým čo príde. TMA.

Teraz prezradím dôležitú časť deja a preto milovníci napätia, rýchlo fičte preč. Tma bude všade. Tibor stratí zrak. Na vlastnej koži pocíti, čo je bezmoc spôsobená náhlou stratou zmyslu. Jeho fantázia sa rozbehne na plné obrátky a to, čo je inokedy jeho prednosťou, sa stáva jeho prekliatím.

„Odrazu som si uvedomil, že mi je strašná zima, mám úplne vyschnuté hrdlo, som napnutý na pasknutie. V rozkroku ma omínala vlhkosť, určite mi povolil mechúr.
Svetelné body zmizli, pod viečkami sa mi prevaľovala číročíra tma.“

Triezve uvažovanie nad tým, ako vyriešiť situáciu, sa prelína s chaotickými činmi, do ktorých ho ženie vlastná predstavivosť a zvuky okolia. Tak ako každý, zamýšľa sa nad príčinami. V duchu tiež rekapituluje svoj vzťah s Natáliou, ktorý sa zjavne skončil.

Vytúžená samota sa zrazu zdá byť prekliatím a každé ďalšie rozhodnutie má v sebe menej a menej rácia. Už neuvažuje logicky – ovláda ho panika a stres. Vedie jeho kroky a tlačí ho bližšie a bližšie k záhube.

„Nebudem zapierať, lomcovalo mnou zúfalstvo, aj som si poplakal. Kričať som nekričal – jednak sa mi nedalo a zároveň som mal od hrôzy stiahnuté hrdlo, znova som stuhol, akoby čosi vo mne vyplo spínač, lebo nechcelo, aby som priťahoval pozornosť.
Čiu pozornosť? prebehlo mi hlavou.
Kuvika, volajúceho na rozlúčkové stretnutie, alebo ešte kohosi iného?“

Tma sa čítala rýchlo a takmer sama. Základné rámce boli dané už na začiatku a do vyvrcholenia bolo ešte veľmi ďaleko. Dni plynuli spolu s kapitolami a komplikácie si spôsoboval Tibor hlavne sám.
Verím, že sa človek môže dostať do podobnej situácie, ale priznám sa, trošku ma to rušilo. Hľadala som nejaké logické uvažovanie. Možno som oplyvnená civilizáciou a filmami plnými hrdinov, ktorí v žiadnej situácii nestrácajú hlavu.
A tu zrazu – hľa. Obyčajný chlap. Presne taký, akých každý deň spomínajú baby, rozchádzajú sa s nimi, alebo pri nich ešte chvíľu trpia. Tí, čo sa ľutujú, miesto toho aby sa postavili a … neviem čo by mali urobiť, ale asi niečo iné. Túžim po Harvanovi, ktorý vstane a dá všetkým znovu do držky! Rovnako ako Natália.

A tým je asi povedané všetko. Čakám na riadny plnohodnotný román, plný šťavnatých postáv a spletitých životov. Možno dokonca trápne žensky aj po nejakom víťazovi, ktorý nebude ako väčšina tmoliaca sa po uliciach, nadávajúc na všetko a všetkých, ktorí sú vinní za ich osudy.

Recenzovala: Milena Veresová

http://milenaveresova.blog.sme.sk/c/383887/jozef-karika-tma.html

 

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.