Jozef Karika: Strach

Umenie, vyvolať v ľuďoch strach bez skutočného rizika, zvládli majstri hororu. Knižné aj filmové horory sú veľmi obľúbené, ziskové  a mnohé sa stali kultovými.

Osobne veľmi rád  čítam dobré horory. Kniha ponecháva  čitateľovej fantázii potrebný priestor, aby sa mohol s postavami stotožniť a prežiť si opisované hrôzy vo svojom vnútri. Kým projekcia strašidelného príbehu na filmové plátno nás odsúva v podstate do role pozorovateľa, tak  pri čítaní  musí každý človek aktívne spolupracovať, zapojiť svoju predstavivosť. Vďaka tomu sú aj zážitok a emócie z príbehu kvalitnejšie a zostávajú  trvalejšie uložené v pamäti.

            Prečítal som už veľa dobrých, aj menej dobrých hororov, od zakladateľov žánru Stokera, Poa, cez Hitchcocka, Barkera a ďalších. Zamiloval som si najmä diela Stephena Kinga a doteraz som si myslel, že  na Slovensku tento žáner nie je pre domácich  autorov dosť atraktívny, alebo zvládnuteľný. Netvrdím, že mám úplný prehľad, ale  až na nejaké strašidelné poviedky a fantasy so strašidelnou atmosférou, nepoznám žiadny skutočný horor od  slovenského autora. Tento názor som si opravil až po prečítaní románu Strach. Je to pravý a nefalšovaný hrôzostrašný príbeh s využitím mysterióznych prvkov, ktorý má skvelú, zlovestnú atmosféru, napínavý dej, strach a napätie stúpajú s počtom prečítaných strán až do samého finále. Je zameraný na psychiku a čitateľ sa začne báť vecí skrytých pod povrchom reálneho sveta. Veľmi pozitívne pôsobí na uveriteľnosť celého príbehu fakt, že sa odohráva v kulisách bežného, ošarpaného panelákového sídliska , postaveného ešte za socializmu a čitateľ sa  ľahšie vžije do deja, pretože prostredie mu je dôverne známe.

            Ako autor sám poznamenal, inšpiroval sa okrem iného aj románom „To“ od Kinga. Tiež mi neunikla táto paralela, ktorá spočiatku bola zrejmá, no postupne dej napredoval vlastnou cestou. Detaily do seba premyslene zapadajú a je vidno, že autor do knihy vložil aj kus svojich vlastných skúseností a zážitkov, ktoré pôsobia autenticky.

            Hlavným hrdinom je nešťastný tridsiatnik, Jozef Karský, ktorého práve vyhodili z práce, rozišla sa s ním priateľka a tak mu neostáva iné, ako sa vrátiť do opusteného rodičovského bytu v Ružomberku, na sídlisku pod horou Čebrať. S návratom do rodného bytu sa mu začínajú obnovovať aj spomienky z detstva na rôzne nepríjemné zážitky, večné napätie v rodine, zápach  otcovej cibule a všadeprítomný strach. Bojí sa ísť do spálne, kde dlhý čas na posteli umierala jeho matka a radšej spí na tvrdom gauči. Zase sa mu vrátili staré nočné mory, na ktoré už pozabudol. Vonku je treskúci mráz a v byte nie je teplo, aj keď kúrenie ide naplno. Situácia sa skomplikuje, keď sa na sídlisku začnú strácať malé deti. V takejto krutej zime, v lese, nemajú šancu prežiť. Nepríjemný zážitok mu pomôže rozpamätať sa , že niečo podobné už zažil, keď bol malý a súviselo to so zmiznutím jeho sestry.

Keď sa stretne na sídlisku s bývalými kamarátmi z detstva, ktorí sú už tiež dospelí a niektorí s vlastnou rodinou, uvedomí si, že všetkých spája spoločné tajomstvo. Oni v sebe tiež čosi skrývajú a snažia sa potlačiť spomienky ,na niečo strašidelné a nadprirodzené, čo zažili ešte ako deti.

A teraz sa tieto strašné veci zase opakujú? Jozef si spomína stále na viac detailov a tuší, čo môže byť príčinou. Vie, že minule s kamarátmi unikli iba o vlások a zlo stále čaká, vie o nich a túži ich dostať.

            Nechcem prezrádzať dej, aby som nepokazil zážitok čitateľom, ale horor Strach môžem odporučiť všetkým fanúšikom strašidelnej literatúry, príbeh sa číta jedným dychom. Obsahuje všetko, čo má správny horor mať, strach, napätie a chytľavý príbeh.

Recenzoval: Iceman
http://iceman-id4.blogspot.sk