Joy Fieldingová - Nie je tam

Luxusná rodinná dovolenka v Mexiku sa pre Caroline zmení na nočnú moru. Raz večer ju jej manžel Hunter presvedčí, aby nechali svoje dve dcérky spať v apartmáne a šli na večeru s priateľmi, veď budú deti chodiť kontrolovať každú polhodinu... Po návrate však zistia, že dvojročná Samantha bez stopy zmizla.

O 15 rokov neskôr je Caroline rozvedená, jej vzťah so staršou dcérou Michelle nie je práve najlepší a stále sa snaží vyrovnať so stratou dcérky. Nepomáhajú tomu ani médiá, ktoré využívajú každú príležitosť, aby verejnosti tragédiu pripomenuli, pričom Caroline vykresľujú ako chladnú ženu a neschopnú matku.

A potom jedného dňa zazvoní telefón... Je však vôbec možné, aby sa po toľkých rokoch Samantha objavila? A vyjde pravda o tom, čo sa v ten večer stalo, vôbec niekedy najavo?

Už po prvých stránkach mi bolo jasné, že Joy Fieldingová píše mojím obľúbeným štýlom - veľmi dynamicky, kniha je plná dialógov bez kopy zbytočných opisov. V konečnom dôsledku sa veľmi rýchlo, ľahko a hlavne príjemne čítala. Navyše sa v nej striedajú scény z prítomnosti a minulosti v primeranej dĺžke, takže do seba postupne všetko pekne zapadá.

Samotná zápletka je pomerne jednoduchá a vystavaná najmä na vzťahovej dráme a jednotlivých postavách. Nechýba ani správna dávka záhadnosti. Napriek tomu, že príbeh nebol práve akčný, vôbec som sa nenudila, práve naopak. So záujmom som sledovala interakcie medzi postavami, bola som poriadne zvedavá na rozuzlenie a priznám sa, že ma istý moment úprimne zaskočil. Jediné, čím si nie som istá, je fakt, že sa médiá k udalosti každoročne vracali. Človek by si myslel, že budú mať medzi časom dostatok iného materiálu...

Nie je tam by nemohlo tak dobre fungovať, keby postavy v knihe neboli realisticky vykreslené. Autorka v tomto ohľade odviedla skvelú prácu. Áno, Caroline aj ostatní možno niekomu budú liezť na nervy. Často sa totiž správajú nerozumne, robia chyby a zlé rozhodnutia, ich vzťahy sú poriadne pošramotené... No práve to z nich robí ľudí, takže ja som bola maximálne spokojná. Navyše som si veľmi obľúbila Carolininu staršiu dcéru, Michelle. Jej trefné poznámky ma vedeli pobaviť.

Hoci téma dáva tejto knihe šancu zvrhnúť sa na poriadne depresívne čítanie, nestalo sa to - azda práve vďaka občasnému odľahčeniu trochou humoru či vďaka zmienenému ľahkému, chytľavému štýlu písania. V konečnom dôsledku knihu vnímam ako veľmi príjemné čítanie.

Na druhej stranu som očakávala, že zo mňa v nejakom bode predsa len vytiahne o čosi viac emócií a väčšmi sa mi dostane pod kožu. Udeľujem jej teda 4 hviezdičky a pripájam odporúčanie i pre tých, ktorí podobné knihy nevyhľadávajú. Verte mi, som na tom podobne, no napokon som bola milo prekvapená.

Recenzovala: Kristína Smolková
http://the-bookland.blogspot.sk/2016/08/joy-fielding-nie-je-tam.html