Joy Fieldingová - Nie je tam

O Joy Fieldingovej som počula iba dobré veci, no aj napriek tomu som doposiaľ od nej nič nečítala. Do rúk sa mi dostala jej najnovšia kniha – Nie je tam -, od ktorej som nechcela mať veľké očakávania. Často sa mi stáva, že keď čakám od príbehu veľa, zostávam sklamaná. Ale toto nie je prípad tejto knihy. Hoci som spočiatku bola skeptická, autorka si ma svojím písaním a dejom získala, a tak knihe môžem dať obrovský palec hore.

Nie je tam rozpráva príbeh Caroline Shipleyovej, ktorej pred pätnástimi rokmi z hotela v Mexiku unesú dvojročnú dcéru Samanthu. Polícia ju aj jej manžela podozrieva, že s tým majú niečo spoločné. Caroline stále dúfa, že sa jej milované dievčatko vráti tam, kam patrí. Osud jej pod nohy hádže nejedno poleno, a tak sa Caroline musí vyrovnať nielen so stratou dcéry, ale aj s opovrhnutím celej spoločnosti.

„Čo myslíš, ako je tam? Teda, v nebi…?“ Michelle sa hlasno nadýchla, plecia sa jej nadvihli od námahy. Prehovorila až o pár sekúnd. „Podľa ma má v nebi každý čistý štít a všetky dávne omyly sú zabudnuté,“ začala a hovorila čoraz silnejšie. „Myslím, že v nebi sa stane človek takým, akým vždy túžil byť.“ Znova sa nadýchla. „Nebo je podľa mňa miesto, kde sa človeku splnia sny.“

Kniha sa číta prakticky sama. Keď som sa raz začítala, mala som obrovský problém ju odložiť. Príbeh nedáva priestor na nejaké obrovské zvraty, už od začiatku viete, ako sa všetko skončí. No aj napriek tomu je Nie je tam skutočne výborným čítaním, ktoré vo vás vyvolá obrovskú škálu emócií. V úvode ma postavy doslova rozčuľovali. Hovorila som si: „Keby tak použili viac rozumu.“ Avšak práve spôsob, akým sa zachovali, ich robí realistickejší. Každý robí omyly a ten ich ich stál dcéru. Trochu som mala problém s tým, ako sa s tou stratou vyrovnali. Čakala som čosi trošku iné, že k tomu pristúpia so zdvihnutou hlavou a zomkne ich to a s nádejou budú pátrať po Samanthe, no všetko sa vyvinulo inak a mne to trhalo srdce. Nie je ťažké vcítiť sa do postáv. Obaja majú na tom, čo sa stalo, svoj podiel viny, ale to neustále obviňovanie skutočne k ničomu neviedlo.

V príbehu sú rôznorodé postavy, no najviac si ma získala Carolinina staršia dcéra – Michelle. Jej sarkazmus a trefné poznámky mi neraz vyčarili úsmev na perách. Na začiatku mi prišla ako rozmaznané decko, ktoré si vyžaduje matkinu pozornosť, no ako príbeh napredoval, menila sa a s tým aj môj názor na ňu. Chcela, aby sa všetko dalo do poriadku. Bála sa o Caroline. Nechcela, aby ju zas ďalšia osoba využila. Možno to dávala najavo naozaj zvláštnym spôsobom, ale aj napriek tomu chcela matke len dobre.

Pravda je krásna, krása pravdivá – je všetko, čo vieš a čo vedieť treba.

Najväčším prekvapením bol pre mňa záver. Keďže som ani v najmenšom nepredpokladala, že Samanthin únosca je ten, kto to nakoniec bol, príjemne ma tento zvrat ohúril. Hoci som túto postavu v istom okamihu podozrievala, nakoniec som sama seba presvedčila, že to bude určite niekto iný. Avšak nebol a ja tlieskam autorke, že ma dokázala aj v takomto dejovo jednoduchom príbehu prekvapiť.  Nie je tam je príbeh o obrovskej strate, ktorá môže človeka položiť, a má pocit, že už nedokáže ďalej žiť. O tom, že ak v niečo silno veríte, môže sa to stať skutočnosťou. O obavách, ktoré vo vás vyvolajú prehnane ochranárske sklony. Čo tu vôbec nebolo na škodu. Taktiež je to aj o tom, ako jedna udalosť dokáže nenapraviteľne rozvrátiť rodinu.

Som rada, že som túto autorku objavila, a istotne to nie je posledná kniha, ktorú si od nej prečítam.

Recenzovala: Zuzana Fabiánová
http://secretworldofdeepsoul.delicate-flower.com/2016/09/01/joy-fieldingova-nie-je-tam/#more-3673