bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Jo Nesbo: Polnočné slnko

Byť spisovateľom nie je vôbec ľahké. Keď sa vám podarí stať sa úspešným (ako sa to podarilo Nesbovi vďaka jeho sérii s Harrym Holeom), musíte si vedieť úspech udržať. Nestačí sa viezť na vlne popularity a očakávať, že čokoľvek potom napíšete, sa bude predávať ako teplé rožky. Ľudia nie sú hlúpi.

polnocne-slnkoPolnočné slnko je po Krvi na snehu ďalšia kniha z tejto série. Iste sa dočkáme ešte ďalších „pokračovaní“, ktoré budú mať opäť niečo spoločné, ale zároveň to budú sebestačné tituly s príbehom uzatvoreným medzi stránky jednej knihy.

Tentoraz sa dej opäť točí okolo hlavnej postavy muža, ktorý si zrovna so zákonom netyká, ale nie je to ani typický zločinec. Podobne ako v Krvi na snehu sa venuje nekalej činnosti, ale je to pre neho opäť akoby osudová záležitosť, ku ktorej je dohnaný a ktorú by si inak sám nevybral.

Keď nesplní úlohu od svojho šéfa Rybára, aktivuje sa v ňom jeho mäkké jadro a vidí príležitosť zobrať veci do vlastných rúk. Preto cestuje na totálny sever Nórska. Ak milujete škandinávsku atmošku v Nesbových knihách, tu si prídete na svoje.

finnmark

Hovorí sa, že severné Nórsko je krásne. Čo ja viem? Nevravia to ľudia často o nehostinných miestach? Človek, ktorý sa snaží dokázať, že je drsniak, má na viac, vie oceniť kvalitu, tak ako sa ľudia vystatujú nepochopiteľnou hudbou alebo nečitateľnou literatúrou? Veď sám som nebol iný. Potreboval som tým asi kompenzovať aspoň časť môjho ja, čo nebolo dosť dobré. Iní chcú možno utešiť hŕstku ľudí, čo sú odkázaní na život tam: Je tu tak krásne. Veď čo je také krásne na plochej, monotónnej pustatine? Mars. Červená púšť. Neobývateľná a škaredá. Dokonalý úkryt. Dúfam.

Na tomto mieste vystupuje z autobusu aj náš hrdina. Je mu jasné, že pred Rybárovými ľuďmi sa neschová. Ľuďom v dedine tvrdí, že loviť prišiel on, no opak je pravdou. Nájde miesto, odkiaľ bude mať dobrý výhľad na prichádzajúcich, zaobstará si zbraň aj dostatočné zásoby alkoholu. Keď má koniec prísť, nech príde.

Ale nebojte sa. Polnočné slnko nie je moderná verzia Švantnerovej Nevesty hôľ. Príroda aj krajina bude hrať veľkú úlohu, ale skôr v navodení tej správnej atmosféry. K tomu pripočítajte život uprostred náboženskej sekty laestadiánov a nesmie chýbať ani rozmer lásky. Veď práve tá dáva nádej na život, keď sa už zdá byť všetko stratené.

Na začiatku som písala o tom, že úspech si treba vedieť udržať. Na Nesbovi sa mi páči, že on sa o to ani nemusí špeciálne snažiť. Stačí, aby stále písal – všetky jeho knihy sú nadpriemerne kvalitné. Zatiaľ sa zdá, že čokoľvek, čoho sa dotkne, sa mení na zlato. Hoci ak by som mala porovnať aspoň posledné dve knihy, trochu viac sa mi páčila Krv na snehu.

Samozrejme – knihy s ohraničeným príbehom nemôžu vyvolávať toľko senzácie ani vyvolávať závislosť, ako sme si na to doteraz zvykli. Ak sa do čítania nepúšťate s týmto očakávaním, určite budete spokojní.

 Recenzovala: Monika Zbínová
http://www.monicqa.sk/knihy/jo-nesbo-polnocne-slnko/

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.