Jediné obývané mesto na Mesiaci v ohrození

Vlastným menom Andrew Taylor Weir (1972) sa narodil v Californii. Budoval si sľubnú kariéru softvérového inžiniera, kým mu úspech jeho prvotiny MARŤAN neumožnil naplno sa venovať písaniu. Celý život bol nadšencom vesmíru a jeho koníčkami boli relativistická fyzika, arbitálna mechanika a dejiny letov do vesmíru. Na autorovej web stránke môžu jeho fanúšikovia čítať verzie krátkych príbehov, ktoré píše. Photo: goodereader.com

Čo v takom prípade, že sa o ovládnutie mesta Artemis začne zaujímať pozemská mafia, ktorá chce nerastné bohatstvo Mesiaca využiť na obrovsky výnosný biznis. Kto sa im pripletie do cesty, toho sa neštítia fyzicky napadnúť či dokonca zabiť. Áno, na jedinom obývanom meste na Mesiaci dôjde k zločinu a tým sa spustí hon mačiek na myš.

Myšou je v tomto prípade hlavná hrdinka Jazz Basharová, ktorá ale v žiadnom prípade netúžila stať sa stredobodom pozornosti. Chcela v tichosti zarobiť svoj milión, aby sa mohla presťahovať do normálneho bytu s posteľou a kúpelňou. Býva totiž chudobne, v tzv. truhle, kde sa vie človek maximálne vyspať. Ani sa tam nedá postaviť. No možnosti sú obmedzené, bývanie pridrahé, preto naša Jazz musí makať. A ako inak, nie poctivo, pretože tak by svoj vytúžený milión nikdy nezarobila. Je z nej veľmi prefíkaná a šikovná pašeráčka. A pašeráctvo funguje na Mesiaci rovnako ako na Zemi. Zakázané veci sa pašujú najlepšie a preto je možné za ich prepašovanie pýtať dosť peňazí. Jednoduchá matematika.

No iba dovtedy, kým sa do všetkého nezamiešajú väčšie ryby a svoje biznis plány si nenechajú nikým pokaziť. Inkognito Jazz Basharová musí vyjsť zo svojho tieňa a postarať sa o svoje mesto. Je totiž jediná, ktorá to dokáže. Dosť šikovná, prefíkaná aj drzá. Neštíti sa porušovať zákony, nebojí sa zájsť za hranice dovoleného. Jediné o čo sa začne obávať, je vlastný život. Stať sa hrdinkou totiž vôbec nie je jednoduché. Ani matematika a fyzika nefungujú ideálne, keď na scénu vstúpi chémia…

Príbeh je obohatený množstvom opisov z oblasti fyziky či chémie. Autor čitateľa nezaťažuje zbytočnou terminológiou, ani prehnanou odbornosťou, píše pre laika, ktorého chce niečo nové naučiť či oprášiť zabudnuté vedomosti. Čitateľ môže miestami nadobudnúť dojem nudnosti deja, je to však subjektívny uhol pohľadu. Miešanie fyzikálnych opisov spoločne s napínavým dejom dodáva príbehu autenticitu.

Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že touto knihou sa chcel autor za každú cenu priblížiť úspechu knihy Marťan a miestami v pasážach deja príliš tlačil na pílu. Vesmírna tematika versus bizarné situácie splnili svoju tematickú úlohu, aj tak však celému príbehu chýbala iskra. Hlavnú protagonistku Jazz vykreslil autor ako promiskuitnú mladú rebelku, čím si môže u ženského publika vyslúžiť mínusové body. Miestami bolo jej správanie iritujúce.

Skrátka, knihu odporúčam do rúk priaznivcom sci-fi a obdivovateľom vesmírneho prostredia. Minimálne o Mesiaci sa dozviete zaujímavé informácie. Mesto Artemis je veľmi pozoruhodne vystavané a mojou otázkou naďalej ostáva: je to celé naozaj iba sci-fi?

Navliekla som sa do skafandra. Samozrejme, stopovala som si čas. Jedenásť minút. Dopekla! Ako to môže Bob zvládnuť za tri? Ten chlap je normálny div prírody.

Andy Weir – Artemis. Photo: Martina Kušnieriková

Zapla som si vnútorné systémy skafandra. Všetko naskočilo ako treba. Zbehla som tlakovú skúšku. Skafander sa presne podľa pokynov natlakoval a monitoroval stav. Je to najlepší spôsob, ako skontrolovať, či niekde neuniká kyslík. Len čo to bolo hotové, otvorila som vonkajšie dvere.

Dobré ráno, Mesiac!

Sólo výstup nie je sám osebe nebezpečný. Špecialisti také robia dennodenne. Ja som ho však chcela absolvovať tajne. Ak sa vyskytne nejaký problém, nikomu ani nenapadne hľadať ma vonku. Kdesi na povrchu bude skrátka ležať veľmi atraktívna mladá mŕtvola, až kým si ju časom niekto nevšimne.

Uistila som sa, že mám vypnutý mikrofón, ale prijímač som nechala nastavený na frekvencii verejného výstupového kanála. Keby niekto šiel von, rada by som o tom vedela včas.

V dvoch kyslíkových fľašiach som mala dosť vzduchu na šesťnásť hodín. Pre istotu som si vzala ešte ďalších šesť po osem hodín. Oveľa viac, ako budem potrebovať (dúfam), ale väčšia rezerva nikdy nie je na škodu. Skrátka väčšia bezpečnosť.

Teda… Ťažko hovoriť o bezpečnosti, keď idem do vákua sama a chystám sa pustiť zváračkou do pohybujúceho sa zberača skál. Ale chápete, ako to myslím, nie?

Recenzovala: Martina Kušnieriková
https://www.mojeknihy.com/books/andy-weir-artemis/