Hlad / Smäd (Recenzia)

Na začiatok môžem povedať, že štýlom mi Jozef Karika sadol. Jeho spôsob rozprávania je nenáročný, poskladaný z jednoduchých, ale zato úderných viet, ktoré navodia napätú a dramatickú atmosféru, z ktorej vám naskakujú zimomriavky. Vie vystihnúť a skvele opísať ľudské pocity, najmä strach a pôvod všetkého zlého. Vyslovene som sa pri čítaní nebála, ale ak by som miesta spomenuté v knihe išla navštíviť, asi by som sa necítila úplne príjemne. :D

Hlad sa skladá zo štyroch a Smäd z troch poviedok. Pri čítaní si postupne začnete všímať, že sú jednotlivé poviedky navzájom prepojené maličkými detailmi, a tak sa vám začnú pomaly spájať do jedného príbehu so spoločným ZLOM. Poviedky v prvej knihe sa mi páčili, boli drastické, napínavé a krvilačné. Veľmi sa mi páčila najmä tá vo vlaku a na Štrbskom plese. Druhá kniha však bola pre mňa o niečo slabšia. Z poviedok sa mi páčila najmä tá záverečná, ktorá všetko ukončila a vysvetlila. Trik s textom hore nohami bol dobrý nápad a do záveru sa naozaj hodil. Prvá bola tiež fajn, ale bohužiaľ, prostredná poviedka, ktorej bola venovaná podstatná časť knihy mi vôbec nesadla. Bolo v nej spojeného veľmi veľa, akoby aj ona sama bola poskladaná ešte z viacerých príbehov, ktoré sa navzájom striedali a preskakovali. Nehodilo  sa mi tam vloženie autorových poznámok, ani zmienka o súčasnej covidovej situácii. Pre mňa by to bolo prijateľnejšie v inej forme, napr. na konci  knihy ako samostatná kapitola "Autorove poznámky".

To, že Jozef Karika používa na vysvetlenie zla a rôznych záhad nadprirodzené mystery prvky som vedela. V malej miere nemám nič proti tomu, dokonca to môže navodiť takú príjemnú strašidelnú atmosféru, že je niečo medzi nebom a zemou. Tu toho ale na môj vkus bolo až príliš a v niektorých častiach to bolo podané veľmi odbornou až filozofickou formou. Metafyzika a avatari nie sú práve témy, ktorú by som v tejto knihe očakávala.

Celkovo môžem zhodnotiť, že sa mi to páčilo. Páčilo sa mi hlavne, že každá poviedka bola iná a predsa ich stále niečo spájalo. Keďže bolo potrebné si všímať aj maličkosti, myslím si, že je fajn, keď sa knihy čítajú hneď za sebou a bez zbytočných prestávok. Osobne by som trochu ubrala tej nepravdepodobnosti a metafyzikálnych opisov a vynechala, resp. veľmi zjednodušila druhú poviedku v Smäde. V takom prípade by som knihám dala v kľude plný počet hviezdičiek. Takto som sa rozhodla pre priemerné hodnotenie, ale na autorovu tvorbu rozhodne nezanevriem a skúsim siahnuť po jeho starších dielach. Okrem toho si viem predstaviť tieto dve knihy aj filmovo spracované - možno niečo na spôsob seriálu Stranger Things. V rukách Netflixu by tieto poviedky určite zažiarili.  

Recenzovala: Ellie Smith
http://elliesbookverse.blogspot.com/2021/12/hlad-smad-recenzia.html