Historické "cukrovanie" | Miniaturista

Nápad s tajomným miniaturistom, ktorý vidí do života celkom neznámych ľudí, ma nadchol. Táto postava bola tak správne neuchopiteľná a nepredvídateľná. A v neposlednom rade je to originálne. Oceňujem aj zvolené prostredie a historické obdobie, ktorého sa autorka verne pridŕžala. Nemám na mysli konkrétne reálie, ale skôr fakt, že z príbehu nespravila rozprávočku na dobrú noc. Toto obdobie (roky 1686-1687) bolo temné, čo sa týka odsudzovania a popravovania ľudí aj za úplné maličkosti, za všetko, čo vybočovalo z normálu. Myslím, že historickú časť teda zvládla obstojne.

Postavičky z domčeka s "cukrovým komplexom"

Okrem samotného miniaturistu ma ani jedna postava nedokázala zaujať, vzbudiť moje sympatie, dokonca ani antipatie. Boli mi ľahostajní všetci do jedného, na čele so samotnou Nellou. Nemôžem poprieť, že sa autorka naozaj snažila hádzať im polená pod nohy, stále chcela čitateľa niečím ohúriť a vyvolať dojem, že žiadna z postáv nie je tým/tou, za koho sa vydáva. Áno, zažila som nejaké momenty prekvapenia, ale keďže mi na postavách nezáležalo, prijala som ich chladne a ľahostajne. Zdalo sa mi, že vlastne aj samotné charaktery obyvateľov domu sú len také postavičky - neživé miniatúry.

Možno by som si ich obľúbila, keby sa vlastne celý dej z väčšej časti netočil len okolo cukru. Každá z postáv mala plnú hlavu cukru - cukor treba predať, cukor sa ešte nepredal, cukor sa pokazí, cukor je zle uskladnený atď. Kedykoľvek sa udialo niečo zaujímavé, čo ma vytrhlo z letargie, prišiel hneď útlm v podobe ďalšieho rozjímania o cukre. Načo? Autorka mala zaujímavý nápad, zaujímavú postavu v podobe miniaturistu, na začiatku načrtla zaujímavú zápletku s Nelliným manželom a celé to zahodila a nahradila cukrom. Gratulujem, presne takto sa to nemá robiť.

Do tretice všetko dobré zlé

A aby tých povestných klincov do rakvy nebolo málo, tak aj štýl písania mi bol proti srsti. Kniha je písaná v prítomnom čase. Na to sa dá zvyknúť, niektorí čitatelia dokonca uprednostňujú práve tento štýl. Aj ja som si na to zvykla a v konečnom dôsledku to možno vnímať aj ako malé pozitívum. Rozhodne však nie je pozitívom nedotiahnutosť a miestami až nezmyselnosť - rozhovorov, zápletiek i postáv. Možno je za tým len priveľká snaha autorky byť originálna a za každú cenu tajomná, no bolo to zbytočné a pre mňa aj nepochopiteľné a nudné.

Miniaturistu hodnotím ako podpriemerný príbeh. Znie to možno kruto, ale dobrý nápad jednoducho nestačí na to, aby sa z knihy stalo niečo výnimočné. Treba k tomu aj silné a prepracované charaktery, skvelý štýl písania a ujasnenie si priorít z hľadiska zápletky. Žiaľ, Jessie Burtonová a jej Miniaturista týmito kvalitami nedisponujú. 

Recenzoval: Catty
http://books-parts-of-my-life.blogspot.sk/2015/02/historicke-cukrovanie-miniaturista.html