Francesca Zappia - Vymyslela som si ťa

Lenže háčik bol v tom, že Vymyslela som si ťa je iba young adult s romantickým zafarbením, do ktorého sa nasilu zakomponovala schizofrénia. Mala som pocit, že autorka si nič o tejto chorobe nenaštudovala a vložila ju do dejovej línie len preto, lebo chcela v čitateľovi vyvolať nejakú emóciu. Ak je to nútené, dostaví sa opačný výsledok; začína to pekne liezť na nervy.

Takže už viete, že schizofrénia hrala v tomto príbehu druhé husle, no čo ma prekvapilo bolo to, že dielo malo v sebe určitý druh tajomna a to som ocenila. Človek netušil, čo je realita a bol z toho zmätený. Tento ťah autorke vyšiel. Popri hlavnej dejovej línii sa odvíjala aj vedľajšia, a tá bola omnoho zaujímavejšia. Dozvedeli sme sa, čo všetko dokáže napáchať minulosť, a aký dopad to bude mať na školu, v ktorej Alex študuje.

Už veľakrát som prehlásila, že s young adult som skončila, no v tomto prípade ma na knihu nalákala schizofrénia, pretože už som dielo s touto témou čítala a bolo vynikajúce. Vedela som, že teraz bude prevládať romantika, ale netušila som, ako veľmi. Opísať to ako sladké je prislabé slovo. Alex vystupovala ako normálne dievča, ktoré občas halucinuje, takže toto ma vôbec nepresvedčilo o tom, že spisovateľka vie, o čom píše. Keby to bol sladký román pre dievčatá, čítalo by sa to lepšie a nemala by som také vysoké očakávania. Sklamalo ma to. Čakala som niečo iné. Niečo krásne smutné. Netvrdím, že príbeh nezahrá na city, ale pozorný čitateľ hneď prekukne pravý zámer.

Ďalšie postavy, vrátane hlavných hrdinov, boli nezapamätateľné, takže keď som príbeh prečítala, žiadna sa mi nevryla do pamäti. Pamätám si len Alexinu sestru, aj to z odlišného dôvodu. Tá si ma získala, a ako sa to všetko s ňou skončilo ma obralo o reč. Táto situácia bola asi jedna z mála, kedy som mala slzy na krajíčku, no spisovateľka to potom už nerozoberala a tým pokazila citovú stránku knihy.

Keby som mala o pár rokov menej a nečítala by som naozaj kvalitný počin o schizofrénii, tak by sa mi dielo páčilo. Kvalita knihy by stúpla, ak by sa autorka viacej venovala tejto psychickej chorobe; prečítala by si viac odborných článkov alebo by sa porozprávala s lekármi, ktorí sa jej venujú. Možno toto všetko urobila, no nebolo to tam cítiť. Myslím si, že Francesca je veľmi mladá a človek na takéto témy musí vyzrieť. Nikde som sa nedočítala, čo ju primälo, aby svoju prvotinu napísala práve o tomto, no nevyšlo jej to. Možno jej krivdím, ale týmto príbehom ma vôbec nepresvedčila.

Recenzovala: Natália Kapustová
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2015/12/francesca-zappia-vymyslela-som-si-ta.html