Fanúšička /recenzia/

Od detstva robili všetko spolu - a aj to najťažšie obdobie, keď ich matka nechala sedieť na schodoch pred domom a odišla na desať rokov, zvládli len preto, lebo držali spolu a navzájom sa podporovali. Obidve rovnako boli tiež veľkými fanúšičkami série kníh s názvom Simon Snow. Čítali ich, pozerali filmy, chodili na premiéry, písali fanfiction... Tento čarodejnícky svet a jeho postavy boli dlhé roky súčasťou ich života (alebo skôr ich život bol súčasťou čarodejníckeho sveta?). Celé detstvo a dospievanie sa točilo okolo Simona Snowa.

Ibaže... Wren sa chce odchodom na výšku stať už naozaj dospelou osobou a tak rozhodne, že prvýkrát v živote nebudú mať s Cath spoločnú internátnu izbu. Cath je v strese už aj bez toho, ešte nie je pripravená prekročiť tú hranicu medzi sladkým snívaním a reálnym životom, ktorý na ňu vonku čaká a s ktorým sa bude musieť popasovať sama bez Wren. K tomu dostala aj mrzutú spolubývajúcu s jej večne veselým frajerom a bojí sa o otca, ktorého nechali doma samého. Jediné, po čom Cath túži, je len písať svoje fanfiction a stratiť sa vo verne známom vymyslenom svete...

Keď som dočítala moju prvú knihu od Rainbow - Eleanor a Park - povedala som si, že do ďalšej sa už nepustím. Nejako som sa na to necítila. Povedala som si to, aj keď som videla, že má vyjsť Fanúšička. No potom som si predsa skúsila prečítať aspoň anotáciu, ktorá ma na moje prekvapenie úprimne zaujala. Nakoniec som Rainbow skúsila dať druhú šancu a som šťastná, že som to urobila.

Zhrniem to: na Fanúšičke sa mi snáď páčilo úplne všetko. Sadla mi ako... kniha do knihovničky. Miestami mi pripomínala moju obľúbenú knihu Len počúvaj, ale Fanúšička bola asi ešte lepšia. Neviem, čo na nej pochváliť skôr. Zistila som, že mám veľmi rada presne takéto knihy, ktoré riešia vzťahy v rodine, pomaly sa vyvíjajúcu lásku a všetko to bolo také milé, jemné, nežné a uveriteľné. Rainbow má úžasný realistický štýl písania, pretože každý jeden rozhovor a scénu som si vedela predstaviť. Niektoré boli také krásne, že som sa nad nimi prihlúplo usmievala od ucha k uchu. A na príbehu sa mi veľmi páčilo, že nebol zatienený nijakou nepeknou drámou (ako mi to pokazilo celkový dojem z E & P), ale bolo to také čisté a ja som sa na čítanie vždy tešila. Dej mal správny priebeh a kniha na mňa pôsobila príjemne aj svojím humorom.

Fanfiction zohráva v tejto knihe a v životoch postáv (teda hlavne Cath) dosť veľkú úlohu. Myslím si, že tento prvok je dosť jedinečný, lebo som ešte nevidela knihu, ktorá by sa na niečo také zameriavala. Nikdy som fanfiction nečítala ani nepísavala, nakoľko to nebolo nič pre mňa. Stále ma to veľmi nebaví, ale v knihe mi neprekážal. Po každej kapitole bol krátky úryvok a potom ešte pár krát počas deja, takže to človek môže preskočiť, ak by ho to rušilo. Išlo o fanfiction na Harryho Pottera, ale mne sa moc nepáčil - čarodejníci a upíri zároveň? Ďakujem, ale neprosím.

Pri čítaní je jedna z najlepších vecí, keď sa dokážete stotožniť s postavami (teda ak práve neumierajú). Cath bola skvelá hlavná hrdinka, ktorú som si veľmi obľúbila. Často som cítila, že jej rozumiem, že chápem, čo tým chce povedať. Len na začiatku mohla trochu skľudniť a prestať opisovať pobyt v internáte, akoby mala bývať v nemocnici. Venovala sa písaniu a krásne rozprávala o tom, čo pre ňu znamená. Dokonale som chápala, že sa nechcela rozlúčiť so Simonom Snowom a zanechať všetky tie spomienky spojené s ním navždy za sebou. Dospieť a lúskať sa reálnym životom. Je ťažké opustiť detstvo, lebo ak to už raz spravíte, nikdy sa nebudete môcť vrátiť späť. Je nefér, že človek je dieťaťom tak krátko a dospelým po celý život. Ešteže jestvujú rozprávky, pri ktorých na to môžeme zabudnúť.

"Nebude trápne, ak budú žiť šťastne alebo aspoň žiť, až kým nepomrú," tvrdila Wren. "Je to tá najkrajšia a najodvážnejšia vec, o akú sa dvaja ľudia môžu pokúsiť." -Wren, str. 356

Veľmi sa mi páčilo ako tu bol znázornený kontrast medzi dvoma dievčatami, ktoré boli vlastne na výzor rovnaké - jedna sa snaží čo najskôr byť tou nezávislou a tak robí veci, ktoré podľa nej prináležia dospelým - no na opíjaní sa v skutočnosti nie je nič vyspelé, človek sa pritom správa aj tak ako decko. A druhá, Cath, sa zas silou mocou snaží udržať tam kde je a chrániť si svoj vlastný svet, s ktorým vyrastala - a predsa je veľmi rozumná, starostlivá a vie, čo je dôležité. Pri tejto knihe som myslela na to, ako sa aj ja niekedy svojich spomienok držím ako kliešť a veľmi by som si priala, aby sa niektoré veci a ľudia nemuseli nikdy zmeniť. Alebo aby človek nemusel vyrásť tak sprudka. Okrem Cath sa mi páčili aj ostatné postavy a hlavný hrdina... ten bol také zlatino. Veľmi som im s Cath držala palce.

Každý z nás si určite niekedy zažil také veľké fanúšikovanie, ktoré ho počas toho ako rástol, sprevádzalo. S ktorým sa raz tiež musel rozlúčiť. U mňa to bolo obdobie Twilight-u, ktorý je mojou srdcovkou a na ktorý budem vždy spomínať s láskou. Knihu Fanúšička vnímam ako akúsi poctu všetkým krásnym chvíľam, ktoré nám kedy naše fanúšikovanie do života prinieslo...

Recenzoval: Aly V.
http://ostrov-stratenych-pribehov.blogspot.sk/2015/06/fanusicka-recenzia.html