Eoin Colfer – Artemis Fowl (8) Posledný strážca

Artemis Fowl - Posledný strážca

Autor znova vytvoril hrozbu pre celý svet v podobe starej známej Opal Koboiovej (kto čítal predchádzajúce knihy, dobre pozná už spomínanú vílu; Opal bola Artemisovou protivníčkou pri viacerých príležitostiach, osobne mám najradšej ich súboj v štvrtej knihe s názvom „Opalin podvod“) a mŕtvych škriatkovských bojovníkov.

Colfer je majstrom vo vytváraní charakterov postáv. Každá z jeho postáv má presne vyhradené povahové vlastnosti, myslenie, konanie… Artemisa v prvej časti vykresľuje ako geniálneho, sebeckého, snobského, otravného a nemorálneho mladistvého zločinca, ktorý svojím mudrovaním lezie svojmu okoliu na nervy (ale čitatelia si ho obľúbili práve preto, lebo bol svojský). V priebehu nasledujúcich kníh sa aj Artemisov charakter mení (niekedy k lepšiemu, inokedy zasa k horšiemu). V ôsmej časti sa Artemis práve vyliečil z atlantídskeho syndrómu a už musí čeliť ďalším dobrodružstvám. Aj ostatné postavy autor vykresľuje veľmi živo a pridáva im vlastnosti, pre ktoré ich čitateľ musí milovať (napr. kleptomanský škriatok Humus Kopáčik, ktorý každú situáciu rieši svojím veľkým pozadím a jeho funkciami).

Čitateľov, ktorí nečítali predchádzajúce časti, by som chcela upozorniť, aby začali sériu čítať od začiatku. V ôsmej časti autor už vôbec nevysvetľuje vzťahy medzi postavami a minulými udalosťami. Knihy síce jedna na druhú zápletkou nenadväzujú, ale niektoré komentáre alebo konanie postáv by čitatelia potom nepochopili a zbytočne by sa im táto skvelá séria znepáčila.

Štýl autorovho písania je (napriek tomu, že je kniha určená pre deti a mládež) rozvitý a Colfer by mohol pokojne písať aj literatúru pre dospelých.

Dej plynie rýchlo, čo je väčšinou dobré. Pri tejto časti sa mi však zdalo, že autor až príliš rýchlo uviedol čitateľa do napätia, t.j. boja s prefíkanou vílou Opal. Artemisove geniálne teórie a plány sú občas natoľko zložité, že ich mladý čitateľ vôbec nepochopí (ani ja som niektorým nerozumela).

Ak chcem zhodnotiť originalitu ôsmej časti, musím hodnotiť originalitu celej série. Autor v prvej časti postavil proti sebe geniálneho mladistvého kriminálnika Artemisa a vycvičenú elfskú policajtku Helu. Artemis chcel získať škriatkovské zlato, preto Helu uniesol a pýtal za ňu výkupné. Veľmi dobrá myšlienka z pera Eoina Colfera. Komu inému by napadlo tematiku škriatkov takto skombinovať? Posledná ôsma časť je už originálna menej. Keďže námet sa v podstate v knihách nemení (väčšinou ide o záchranu sveta škriatkov, ľudí alebo oboch), je pre autora určite ťažké vymýšľať vždy nové zápletky. Ani tie už nie sú nové. V ôsmej časti ide zase o záchranu sveta pred megalomanskou šialenou vílou (čo už v predchádzajúcich častiach párkrát bolo).

~
Centrum Azylu sa zrútilo dovnútra, milióny ton zemskej kôry zavalili hlavné mesto škriatkov, narušilo to tlakové tesnenie a hodnota atmosférického tlaku stúpla takmer o tisíc percent. Pod padajúcimi kameňmi sa všetko okamžite rozmliaždilo. Zomrelo osemdesiat sedem bytostí a všetok majetok bol zničený.
Suterén Policajného námestia sa zrútil a spodné tri poschodia klesli do výslednej preliačiny. Vrchné poschodia boli našťastie spojené s kamennou strechou, ktorá pevne držala, takže zachránila život mnohým dôstojníkom, ktorí hlasovaním rozhodli, že zostanú na svojich miestach.
Šesťdesiattri percent škriatkovských áut malo v motoroch piesty od spoločnosti Koboi, ktoré samy od seba vybuchli, čo spôsobilo neuveriteľné synchronizované premety vozidiel. Niektoré kamery na parkoviskách, napodiv, zostali funkčné a zachytili tento zaujímavý jav. V nasledujúcich rokoch to boli najsledovanejšie videá na podzemnom internete.
~
„Prečo vlastne žiješ tu dolu?“
„Ja tu nežijem, len sem občas zapadnem. Keď to hore vrie. Prednedávnom sa mi podaril dobrý kšeft, tak sa tu skrývam.“
Artemis sa poobzeral okolo seba. „Vravíš dobrý kšeft? Kde máš všetok svoj lup?“
Humus pokýval ukazovákom, ktorý žiaril ako fosforová tyčinka. „Toto je situácia, v ktorej sa, ako by povedal môj bratranec Nord, moje improvizované lži rozpadávajú.“
Artemis si dal dve a dve dokopy a vyšla mu z toho nepríjemná štvorka.
„Bol si tu, aby si ma okradol!“
„Nie, nebol. Ako sa opovažuješ?!“
„Číhaš tu, aby si sa tunelmi dostal do fowlovského sídla. Znova!“
„Číhať nie je pekné slovo. Znie to, akoby som bol nejaká morská príšera. Radšej by som to nazval ukrývaním sa v tieni. Ako zlodej mačiek.“
„Ty mačky ješ, Humus.“
Humus zopäl ruky. „Dobre, priznávam sa. Možno som plánoval nakuknúť do tvojho trezoru s umením. Ale uvedom si vtipnú stránku veci: ukradnúť niečo kriminálnemu géniovi. To by bolo nádherne ironické. Vy géniovia máte radi iróniu, však?“
Artemis bol zdesený. „Tu predsa nemôžeš skladovať umenie! Je tu vlhko a samé blato.“
~
Artemis si uvedomoval, že veci sa nie vždy vyvinú podľa plánu. No aj tak ho prekvapila definitívnosť kroku, ktorý bol prinútený urobiť. A zároveň aj to, že bol vôbec ochotný urobiť ho.
Chlapec, ktorý pred toľkými rokmi uniesol Helu Krátku, by nikdy nepripustil možnosť, že by sa pre niečo obetoval.
Lenže on už nebol tým chlapcom. Znova mal oboch rodičov a dokonca aj bratov.
A úžasných priateľov.
S niečím takým nikdy predtým nerátal.
Artemis hľadel, ako sa mu trasie ruka, ktorou podpisuje svoju poslednú vôľu. Sám nevedel, akú cenu má jeho dedičstvo práve v tejto chvíli. Bankový systém bol takmer definitívne a nenávratne zničený, podobne ako finančné burzy po celom svete. Odzvonilo akciám, cenným papierom aj podielom.
Koľko času som strávil hromadením bohatstva, pomyslel si Artemis. Aké plytvanie!
A vzápätí: Ale no tak, začínaš byť nejaký sentimentálny. Miluješ zlato, tak ako Humus Kopáčik miluje kurčatá. A keby si dostal ďalšiu šancu, pravdepodobne by si urobil to isté.

Hodnotenie:

Celá séria o Artemisovi Fowlovi je určená pre deti a mládež. Celkovo sa mi ôsma záverečná časť zdala málo originálna, neprehľadná (viac ako v polovici prípadoch mi nebolo jasné, prečo postavy konali tak, ako konali), ale kniha sa čítala rýchlo a pre fanúšikov Artemisa Fowla je bodkou za dobrodružstvami mladého génia. Z celej série sa mi najviac páčili prvé štyri diely (v ostatných častiach, ako by autorovi došli nápady a vŕtal sa neustále v tej istej myšlienke).

Obálka a jej grafické prepracovanie: 2/5
Štylistika, gramatika, preklad: 5/5 (nevšimla som si chyby v texte)
Pestrosť slovnej zásoby: 5/5 (originálne výrazy zo škriatkovského sveta)
Originalita, nápad príbehu: 2,5/5 (čitateľ má dojem, že niečo také už čítal)
Postavy, ich vývoj, prepracovanosť: 5/5
Uveriteľnosť deja, konanie postáv: 3/5 (v niektorých situáciách autor nevysvetlil, prečo bolo nevyhnutné, aby postava konala tak, ako konala)
Dej: 3/5
Dialógy: 3/5 (občas boli chaotické)
Monológy: 4/5
Akcia, napätie: 4/5 (natíska sa otázka, či tej akcie nebolo zbytočne veľa; čitateľ by niekedy ocenil ľahšie pasáže bez neustálej akcie)
Hlavná myšlienka: 3/5 (čitateľ bude mať pocit, že toto tu už bolo)

Recenzoval: Sherylin Lee
http://sherylinlee.sk