Emotívna bomba pre beznádejných romantikov

Táto kniha je jednou z mála, ktorá vo mne striedavo vyvolávala úplne protichodné pocity. Najprv ma zavalila takým veľkým dojatím, že som mal problém udržať oči suché (a to sa niekedy prejavujem ako maximálny cynik). Potom ma však príbeh udrel niekoľkými do očí bijúcimi klišé, aby ma vzápätí opäť priviedol na cestu silných emócií. Americká autorka Tillie Coleová v záverečnom poďakovaní prakticky sama priznáva, že jej cieľom bolo vyvolať u čitateľov potoky sĺz, čo sa jej nepochybne darí, i keď miestami príliš tlačí na pílu a prechádza do zbytočného pátosu. Román Tisíc chlapčenských bozkov však pracuje s nádherným námetom, ktorý vás hneď chytí za srdce. Nakoľko sa ním necháte strhnúť a ako na vás zapôsobí, je už, samozrejme, na vás, no jedným si môžete byť istí - z hlavných postáv Poppy a Runeho sa okamžite stanú vaše platonické lásky. 

"Ostatným dievčatám som sa vyhýbal. Videl som iba Poppy. V mojom svete existovala iba ona. Bola iná ako všetky ostatné dievčatá v triede. Poppy bola osobitá, nie populárna. Netrápilo ju, čo si o nej ľudia myslia - nikdy taká nebola. Hrala na čele, lebo to zbožňovala. Čítala knihy, učila sa, lebo ju to bavilo, zobúdzala sa pred úsvitom, len aby ho mohla sledovať. To bol dôvod, prečo bola mojím všetkým. Moja navždy. Lebo bola jedinečná."

Vzťah Poppy a Runeho, chlapca pôvodom z Nórska, sa začal rozvíjať v deň, keď sa zoznámili. Mali vtedy päť rokov a okamžite sa z nich stali najlepší kamaráti a parťáci v dobrodružstvách. Keď mala Poppy osem rokov, umrela jej milovaná babička. Zanechala jej však niečo veľmi dôležité, vďaka čomu bola nielen stále s ňou, ale zažila zároveň to najväčšie dobrodružstvo zo všetkých. V zaváraninovom pohári sa nachádzalo tisíc ružových srdiečok z papiera a Poppy si mala na ne zaznačiť všetky chlapčenské bozky, pri ktorých jej išlo vyskočiť srdce z hrude. Poppy si je istá, že všetky budú patriť Runemu. A to sa aj deje, až kým v pätnástich rokoch nemusí Rune s rodinou opustiť Ameriku a vrátiť sa do rodného Osla. Hoci to nie je nastálo, obom to spôsobí veľkú bolesť. Poppy navyše onedlho s Runem celkom preruší kontakt, a aj keď sa Rune po dvoch rokoch opäť zjaví v jej susedstve, nič nie je také, ako predtým. Poppy mala totiž vážny dôvod, prečo sa Runemu viac neozvala, a Rune, zdá sa, už ani zďaleka nie je tým milým chlapcom ako kedysi...

"Oči sa m naplnili slzami, keď som sa zamýšľala, čo ho takto zmenilo. Čo ho zmenilo na chlapca, ktorého som nepoznala. Počas niekoľkých uplynulých rokov som sa úmyselne odrezala od sveta, aby som ho uchránila pred bolesťou. Aby mohol žiť dobrý život. Lebo vďaka vedomosti, že niekde tam v Nórsku je chlapec, ktorého srdce je ešte vždy naplnené svetlom, bolo všetko, čím som prechádzala, znesiteľnejšie. Ale toto sa rozplynulo, keď som si preštudovala tohto Runeho dvojníka. Runeho svetlo bolo tlmené, zastreté tieňom a zapadnuté temnotou. Chlapec, ktorého som milovala, bol zavrhnutý."

Čo sa mi na Tisíc chlapčenských bozkoch páčilo? V prvom rade myšlienka - úvod ohľadom babičkinho odkazu bol asi tým najkrajším, čom som v poslednom čase čítal. Vidno, že autorka čerpala z osobných skúseností, pretože úmrtie blízkeho človeka opísala skutočne dojemne. A pôsobilo to na mňa omnoho dojemnejšie než celý zvyšok príbehu. Niežeby nebol hojdačkový vzťah Poppy a Runeho jedným emotívnym kolotočom, ale ako som už spomenul, niekedy už Tillie Coleová na môj vkus zašla za hranicu únosnosti. Rune bol stelesnená dokonalosť, zlý chlapec s dobrým  a verným srdcom, po akom túži asi každé mladé dievča, ale keď si pomaly na každej piatej strane neodolateľne prehadzoval vlasy, z čoho omdlievali všetky baby naokolo, už mi veru začali škrípať zuby. Nič to, autorka to vyvážila a ide len o malú chybičku krásy. Oceňujem, že po návrate sa Rune opäť nezmenil z grázlika na dobráka, ale udržal si svoj status rebela a zmena bola postupná a logická, a to najmä vo vzťahu k otcovi. Dôvod Poppinej odmlky sa dal ľahko vytušiť, ale nie je to román o umieraní. Je to príbeh o láske, priateľstve, sile osobnosti, lojalite a schopnosti vyrovnať sa s ťažkými problémami. Verím, že Tisíc chlapčenských bozkov bude inšpiráciou pre mnohých mladých ľudí a udrie na tú správnu strunu.

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/emotivna-bomba-pre-beznadejnych-romantikov-t-coleova-tisic-chlapcenskych-bozkov/