Emma Healeyová – Hľadá sa Elizabeth

Hľadá sa Elizabeth

Autorka dokonale vystihla príznaky demencie. Kto sa s ňou už stretol (ja už áno, takže o tom viem svoje), ten to vie posúdiť. Hlavná hrdinka Maud sa ťažko sústreďuje na obyčajný rozhovor, musí si všetko písať na lístočky,  dokonale si pamätá minulé časy, ale nespomína si, čo bolo pred piatimi minútami. Emma Healeyová tieto aspekty zachytila úplne reálne, keďže sa s touto diagnózou stretla vo svojej rodine. Jej štýl písania je vyvinutý, vôbec nie je badať, že je to jej prvotina (asi preto, lebo kreatívne písanie študovala).

Aj keď recenzia by mala byť čo najviac objektívna, nedá sa vynechať môj subjektívny názor na knihu, keďže som ju čítala ja. Musím sa priznať, že prvých približne tridsať strán som premýšľala, že knihu ani nedočítam. Nie som zástankyňou smutných až depresívnych príbehov. Čítať o tom, ako hlavná hrdinka každý deň nakupuje broskyňové kompóty (aj keď ich už doma má stovky), zabúda vypiť svoj čaj (takže sa jej v kuchyni kopí tridsať šálok studeného čaju), stále omieľa tú istú vec dookola… Na takéto čítanie treba hlavne pevné nervy. Potom sa však kniha rozbehne aj iným smerom (pre mňa oveľa zaujímavejším). Maudine nezmyselné výčiny začínajú  naberať zmysel, ktorý sa skrýva v jej minulosti.

Maud ako by žila v dvoch svetoch. Na jednej strane žije v minulosti poznačenej zmiznutím jej staršej sestry Sukey. Na druhej strane žije aj v súčasnosti, kde si na nič nespomína a nazdáva sa, že jej kamarátka Elizabeth tiež zmizla. Snaží sa zistiť, čo sa s Elizabeth stalo, ale ide jej to pomaly a chaoticky, keďže často zabudne, čo vlastne má urobiť a kam ide. (Pre čitateľov, ktorí sa rozhodnú prečítať si toto dielo dodám, že nakoniec zistia, čo sa stalo s Elizabeth aj so Sukey.)

Zhrnúť to môžem tak, že kniha je napísaná veľmi kvalitne, ale nie je určená pre priemerného čitateľa zábavnej literatúry. Námet je naozaj originálny, ale to ešte neznamená, že kniha sadne každému.

~
„Mami! Nechala si otvorený plyn!“ rozkričala sa. „Povedala som ti, aby si nepoužívala sporák. Mohla si vyhodiť do vzduchu celý dom! Fuj, aj tu to cítiť.“
Postavila sa predo mňa a naklonila sa, aby otvorila okno. Záclonou rozvírila vzduch. Pozerala som jej na spodnú časť brady. Vyzerá veľmi jemne a zraniteľne. „Je mi ľúto tých prezývok,“ zamrmlala som.
Pozrela na mňa a pod bradou sa jej vytvorili záhyby. „Čože?“
„Neviem,“ odvetila som. Ktovie, či mi urobí šálku čaju. No asi nemáme mlieko, lebo som nahnevala mliekara. Och, všetko sa poplietlo. Od okna prúdi chladný vzduch, preniká mi k bedrám, až ma striaslo.
„Čo si to necítila?“ spýtala sa Helen.
„Zdalo sa mi, že niečo cítim,“ odpovedala som a prehodila som si na kolená kúsok látky. „Klobásu a fazuľu a… čo vravíš, že to je?“
„Plyn.“
„Och. Teda diera v potrubí?“ Látka na kolenách sa pokrčila. Pokúšam sa ju narovnať, zasúvam ju, no stále sa kráti. Keď som zdvihla pohľad na Helen, ešte vždy mávala záclonou. Pri jej pohyboch musím žmurkať.
„Nie, mami. Nechala si pustený plyn. Preto nesmieš variť.“
„Väčšinou ani nevarím, Helen,“ odpovedala som. „V kuchyni je nápis…“
„Viem, že tam je. Sama som ho napísala.“ Pustila záclonu a rukami si vošla do vlasov.
„Ale vajce si môžem uvariť,“ namietla som.
„Nie, nesmieš. Práve to ti stále opakujem, mami.“ Zovrela dlane v päste a ťahala si vlasy. Netuším, prečo je taká nahnevaná. „Rozumieš mi? Naozaj nesmieš nič variť. Nič.“
~
„Kto? Douglas, kto je tam? Je to Sukey?“ Akoby mnou prebehol elektrický prúd; mala som pocit, že mi srdce búši v pleciach, ba až v hrdle, ani čoby sa chcelo vydrať z hrude.
Douglas natiahol ruku a pridržal ma, lebo som sa zatackala. „Nie, nie, Maud. Nie je to Sukey.“
Na zlomok sekundy som si nebol istá, či mu mám veriť, nechcela som mu veriť. „Povedz mi pravdu,“ vyhŕkla som a vytrhla som sa mu. „Viem, že je tam Sukey. Povedala mi to tá bláznivá žena. Ešte predtým, ako som ochorela.“
„Naozaj? To je nezmysel,“ povedal. „Táraniny. Ona je v tom nákladiaku. Býva tam.“
„Čo je to?“ zvrtla som sa a spomenula som si, prečo som ho sledovala. „Nosil si jej jedlo. Kŕmil si tú bláznivú ženu.“
Pozrel na mňa, akoby to chcel poprieť.
„Mama si všimla, že sa nám strácajú potraviny,“ povedala som a on sa uškrnul. „Prečo jej dávaš z nášho prídelu?“
„Nejaký čas tu bývala. Možno predtým, ako Frank odišiel do Londýna, predtým, než zmizla Sukey. Možno niečo videla.“
„Čo mohla vidieť?“
„Čo sa Sukey stalo alebo kam odišla. Niekedy sa mi zdá, že sa mi to snaží povedať.“

Hodnotenie

Kniha by sa dala zaradiť medzi drámu. Kto má rád smutné príbehy, príde si na svoje. Hlavná hrdinka pomaly prichádza o všetky svoje spomienky, keďže trpí demenciou. Postupom času sa stáva sama pre seba hrozbou, súčasnosť sa jej prelína s minulosťou a nespoznáva ani vlastnú rodinu. Tento titul určite nespadá medzi populárnu literatúru, takže ak ste priaznivcami ľahkého čítania, tejto knihe sa vyhnite na kilometre. Knihu „Hľadá sa Elizabeth“ by som odporučila ľuďom, ktorí si radi prečítajú o ťažkom osude a neprekáža im čítať aj melancholickejšie ladené príbehy.

Obálka a jej grafické prepracovanie: 2,5/5 (na prvý pohľad nezaujme)
Štylistika, gramatika, preklad: 5/5
Pestrosť slovnej zásoby: 4/5
Originalita, nápad príbehu: 5/5 (hlavná hrdinka Maud má osemdesiatdva rokov a trpí demenciou)
Postavy, ich vývoj, prepracovanosť: 5/5 (postavy boli úžasne vykreslené; bolo vidieť, že autorka má presne naštudované správanie človeka trpiaceho demenciou)
Uveriteľnosť deja, konanie postáv: 5/5
Dej: 2,5/5 (dej by sa dal rozdeliť na dva celky; na jednej strane ide o súčasnosť, kde Maud na všetko zabúda a všetko si pletie a na druhej strane minulosť, ktorú si pamätá veľmi dobre; zaujímavejšia bola jednoznačne Maudina minulosť)
Dialógy: 3/5 (Maud sa väčšinou v rozhovoroch stráca a opakuje sa)
Monológy: 2,5/5 (monológy hlavnej postavy občas čitateľa nudia, alebo ho privádzajú do zúfalstva)
Akcia, napätie: 3/5 (čitateľ bude určite chcieť vedieť, kde sa stratila Elizabeth, ale oveľa viac ho bude zaujímať, kde zmizla Sukey v roku 1946)
Hlavná myšlienka: 5/5 (hľadanie svojich blízkych vo všetkých životných obdobiach)

Recenzoval: Mia
http://sherylinlee.sk