Eleanor a Park /recenzia/

Keď však jedného dňa vstúpi do autobusu nové dievča Eleanor, svojou obrovskou červenou hrivou vlasov a čudným spôsobom obliekania je odsúdená na urážky ostatných ešte skôr než si sadne. Nikto ju nechce pustiť ku sebe - ani Park nie. Veď s ňou nemá nič spoločné. Ale Eleanor je nútená prisadnúť si k nemu a tým sa vytvorí medzi nimi nepísané pravidlo, že sa nebudú rozprávať. Po čase však zistia, že ich spája hudba, ale aj to, že sú obaja iní... a že ich svety sú odlišné tiež.

Eleanor a Park. Ešte pred prečítaním knihy ma na nich dvoch najviac zaujalo to, že sú to normálne vyzerajúci mladí ľudia, s akými sa stretávame aj v reálnom živote. Pretože v reálnom živote nie sú všetci absolútne dokonalí, ako to vo väčšine kníh býva. Aj tak však môžeme byť pre niekoho tým najkrajším človekom na svete. Boli si vedomí svojich chýb, ale ich prvá láska to všetko prijala.

Ako ďalšie sa mi na knihe páčila jej pravdivosť. Keď Eleanor vstúpila do autobusu, nekonala sa žiadna láska na prvý pohľad (a nie preto, že si do očí vlastne ani dlho nepozreli). Keď si na začiatku Park o nej myslel, že s tým svojim oblečením vyzerá hrozne a Eleanor zas, že je hlúpy - verila som im, že to tak naozaj cítia a o to viac som aj neskôr verila ich vzťahu. Autorka ho pojala veľmi pekne a milo. Rozvíjal sa pomaly a postupne - najprv nesmelé rozhovory, spoznávanie sa, letmé pohľady, jemné úsmevy a držanie sa za ruky, ktoré som krajšie opísané asi ešte nečítala. Možno aj preto, že v málo knihách sa hrdinovia len držia za ruky a precítia to spojenie.

Napriek týmto veciam však musím povedať, že kniha ma do seba nevtiahla až tak, ako som očakávala. Keby nebolo tých vecí, ktoré som spomínala vyššie, príbeh mi už ničím ani veľmi zaujímavý neprišiel. Čítanie bolo pre mňa niekedy aj zdĺhavé a chýbala mi tam akási atmosféra... Možno tam nemuselo byť až toľko vážnych tém - šikana, chudoba, násilie, závislosť na alkohole... proste toho bolo priveľa. Tri hviezdičky dávam za odlišnosť Eleanor a Parka a za ich úprimnú lásku, ale ostatné veci mi žiaľ nesadli.

Recenzoval: Aly V.
http://ostrov-stratenych-pribehov.blogspot.sk/2014/12/eleanor-park-recenzia.html