Elan Mastai – Dnešok nie je naposledy

Pochádza zo sveta, ktorý sme mali mať.

Ako mohlo ľudstvo žiť, keby bolo ovládlo planétu Zem? Mohlo žiť v mieri, v dostatku, v technickej vymoženosti, vedelo by sa teleportovať, existovali by lietajúce autá, cestovalo by sa na Mesiac. Všetko ovplyvnil jeden dátum – 11. júl 1965, a jeden prístroj – Goettreiderov motor, ktorý spustil novú budúcnosť. Mladý Tom Barren žije v tej budúcnosti, v ktorej prekvitá technoutopický raj. Až do chvíle, kým sa nevráti v čase a nezmení časovú os.

Elan Mastai je kanadský autor píšuci filmové scenáre. Dnešok nie je naposledy je autorovým debutom a vyzerá to tak, že do kategóriu sci-fi obohatil niečím novým, postrehmi a inteligenciou, o verziách nás samých, ktorých sa časom zbavujeme a do ktorých dorastáme. Author photo is David Leyes.

Dnešok nie je naposledy, názov, ktorý predstavuje opätovný návrat do jedného konkrétneho dneška, aby sa zmenili dejiny a predišlo sa tak budúcnosti, ktorá nemala nikdy nastať. Alebo zmeniť dnešok, aby nastala budúcnosť taká, akú si ju predstavuje Tom Barren. Pozor, takéto zmeny môžu mať katastrofálne následky.

Predstava, že Tom žije v budúcnosti, ktorá ponúka jedincovi dostatok všetkého, je vzrušujúca. Aj táto ilúzia má však svoje nedostatky, a to napríklad, nedostatok lásky – od otca, matky, či od ženy, ktorú miluje. A tak sa vyberie do minulosti, aby zmenil budúcnosť.  Vyberie sa hľadať odpovede…

Nie je Vám jasné, ako taký stroj času funguje? Autor má skvelú fantáziu, doplnenú o odborné poznatky a čísla, ako je pohyb Zeme okolo vlastnej osi, zároveň pohyb Zeme okolo Slnka, či pohyb Slnečnej sústavy po Mliečnej dráhe. Je dôležité poznať tieto údaje, aby sa cestovateľovi časom nestalo, že sa ocitne osamotený niekde v nekonečnej prázdnej čierňave kozmu – vo vzduchoprázdne.

Zem pod vami sa hýbe, veľmi rýchlo. Pozdĺž rovníka rotuje rýchlosťou vyše 1 600 kilometrov za hodinu. Robí to dvadsaťštyri hodín denne, pričom okolo Slnka obieha rýchlosťou asi 108 000 kilometrov za hodinu. Za deň prekoná vyše 2 570 000 kilometrov. Slnečná sústava sa vzhľadom na Mliečnu cestu rúti rýchlosťou takmer 2 092 000 kilometrov za hodinu a za deň prejde temer 52 000 000 kilometrov. A tak ďalej.

Keby ste mali cestovať v čase do včerajška, Zem by sa vo vesmíre nachádzala na inom mieste. Aj keby ste sa vrátili naspäť iba o sekundu, naša planéta by sa vám pod nohami posunula takmer o pol kilometra. Za jedinu sekundu.

Dobrodružstvá, ktoré cestou časopriestorom postretnú Toma, nenápadne dokazujú jediné. Nech je potreba ľudstva po dokonalosti, po technických výdobytkoch či umelej inteligencii akokoľvek silná, vždy túto potrebu prevyšuje túžba po jedinom, po láske. Hlavnému protagonistovi postrádanie tohto nežného citu bráni vo vývoji. Preto sa rozhodne a vycestuje do minulosti za lepšou budúcnosťou. A stretne sa tak so všetkými svojimi charakterovými postavami vo vlastnej hlave. Ono je totiž zložité vrátiť sa do minulosti, kde síce žije Tom Barren, ale ten sa nezaobíde bez istej charakterovej odchýlky svojej vlastnej osoby. Chaotické? Trochu. Príbeh však podrobne vysvetľuje všetky okolnosti. Žiaden strach.

Sci-fi thriller manifestuje, že kľúčové udalosti dejín ľudstva sú dôležíte práve tak, ako sa stali. Akýkoľvek zásah cestovateľa v čase zmení dejiny úplne. Zahrávať sa s časom je ako hrať sa so zápalkami. Zápalka sa rozhorí plamienkom evokujúcim teplo a mier, ale môže sa aj rozhorieť do katastrofálneho požiaru. Preto dejiny posunuli ľudstvo vpred tak či tak.

Tomovi k dosiahnutiu svojho cieľa dopomohol  stroj času skonštruovaný jeho otcom géniom. Preto dnes, v roku 2016, môže sedieť a písať riadky knihy o budúcnosti, ktorá mala nastať. Alebo nastala?

O mieste odkiaľ som prišiel, som vám ešte stále nepovedal veľa.

Vzduch. Nie je taký ako tu. Pôsobí živo a ľahko. Evokuje čistú, príjemnú prázdnotu.

Botanické inžinierstvo, o ktorom nemáte poňatia. Príbytky sa stavajú výlučne zo stromov, ktoré organicky filtrujú vzduch, generujú elektrickú energiu na základe prirodzených rozpadových cyklov v pôde a umožňujú pestovať čerstvé ovocie a zeleninu priamo na stenách kuchyne.

Ide o banálny každodenný zázrak toho všetkého.

Kniha môže zaujať sci-fi fanatikov, ale aj pragmatikov zaujímajúcich sa o budúcnosť planéty. Bio-potraviny, eko-výrobky, život bez smogu, usadenín, odpadkov a splodín. Celkom zaujímavá predstava. Autor má tendeciu, hlavne v úvodných stranách knihy, upadať do sexistických úvah, nemusí to, však, smerovať k odradeniu od čítania. Dejová línia sa postupne ustáli na fantasmagorické uváhy o cestovaní časom, paralelne prelínajúc sa úvahami o zmysle života.

Recenzovala: Martina Javorková
https://www.mojeknihy.com/books/elan-mastai-dnesok-nie-je-naposledy/