E. A. Sund - Havranie dievča

Havranie dievča

Nečudo, mrazivé príbehy sú takpovediac ranou na istotu. Nájde sa už len málo ľudí, čo nikdy nepočuli o Nesbovi, Larssenovi, Marklundovej či Läckbergovej. Pozitívom je aj fakt, že v prípade úspechu predaja tej ktorej knihy majú vydavatelia (a s nimi aj čitatelia) o pôžitok postarané aj do budúcna. Je zvykom, že hlavná postava - často s početnými vnútornými krízami - to potiahne na niekoľkodielne série. Ikar sa pustil do predstavenia trilógie, ktorú sprevádzajú prívlastky ako kontroverzná, netradičná, šokujúca... Ide len o premyslený marketing alebo je Havranie dievča naozaj také originálne?  

Už viackrát sa mi stalo, že moje očakávania sa nenaplnili a bol som nútený čeliť čitateľskému sklamaniu. Nedávno sa tak stalo pri knihe Démonológ, takže som radšej pri bombastickej reklame na Havranie dievča ostával mierne skeptický. Našťastie. Niežeby som sa nudil, ale pri porovnaní s inými žánrovými konkurentmi ostáva kniha kdesi nad hranicou priemeru. Buď čítam priveľa kníh a je pre mňa ťažké nadchnúť sa, alebo mám momentálne len unavenejšiu ruku pri výbere pútavých titulov. A pritom to začína celkom zaujímavo, záhadne, napínavo - pri stanici metra je nájdené telo chlapca, ktorý nikomu nechýba a okolnosti jeho smrti sú nanajvýš netypické... Zároveň čakáte, že sa príbeh rozbehne, vtiahne vás a odrazu ste na poslednej strane - keď si po stovke strán uvedomíte, že sa vlastne vôbec nič nedeje.

Ako hlavné postavy tu vystupujú dve ženy - policajná vyšetrovateľka Jeanette Kihlbergová a psychoterapeutka Sofia Zetterlundová. Kým sa ich pracovné povinnosti a osudy pretnú, čitateľ musí dôkladne spoznať ich rodinné zázemie a v prípade Sofie najmä jej klientov - niekdajšieho detského vojaka z Afriky a predovšetkým od detstva týranú a zneužívanú Victoriu. Obe hrdinky si svojím spôsobom kladú rovnakú otázku: akú šancu má človek na zachovanie ľudskosti, ak vystavuje utrpeniu iného človeka? Kedy sa z ľudí stávajú monštrá? Dá sa tomu vôbec predísť? Pre Jeanette je vyšetrovanie vrážd detí o to náročnejšie, že ona sama má takmer dospievajúceho syna a ako matka sa obáva nástrah desivého sveta. Sofia sa musí potýkať s pochopením pacientov a ako empatická lekárka naplno preciťuje ich trápenia. Ani jedna z nich to teda nemá ľahké a spolu sa snažia prísť na to, čo vedie páchateľa k brutálnym činom, čo ho poznačilo natoľko, že koná tak zvrhlo a neľudsky. 

Pozorný čitateľ už v priebehu deja môže vytušiť, kto sa ukrýva za "havraním dievčaťom", tí menej zdatní aspoň zažijú nečakané prekvapenie. Ak preferujete uzavreté konce a prípady kriminálok, buďte v tomto prípade ostražití. Autorska dvojica používajúca pseudonym Erik Axl Sund (Jerker Eriksson a Hakan Axlander Sundquist) niektoré dejové linky očividne rozpracovala do celej trilógie. Mňa osobne to nijako nepotešilo, už tak na môj vkus miestami rozvláčny príbeh sa mal uzavrieť a ďalší diel mohol poskytnúť pútavejšie námety. Žiaľ, tento kúsok švédskej literatúry ma neoslovil a obávam sa, že nesiahnem ani po jeho pokračovaní.  

Ukážka z knihy Havranie dievča:

V tele sa jej napne každý sval a vystrašená na smrť sa začína brániť.
Havranie dievča ho schmatne za vlasy, tak surovo, že sa trhajú vo veľkých chumáčoch.
Udrie ho.
Do hlavy, do tváre, po tele. Z uší a nosa mu crčí krv a v jeho očiach vidí po prvý raz hrôzu a potom ešte niečo iné.
Hlboko v očiach nechápe, čo sa deje.
Havranie dievča udiera a udiera, a keď sa už nehýbe, údery zoslabnú.
Plače a nakloní sa nad neho. Nevydá zo seba ani hláska, iba tam leží a zíza na ňu. V očiach nemá nijaký výraz, ale hýbu sa a žmurká nimi. Jeho dych je rýchly, v hrdle mu chrčí.
Cíti závrat a telo má ťažké.
Ako v hmle vstane, opustí mólo a zoberie veľký kameň z brehu rieky. Keď sa k nemu vracia s kameňom v ruke, robia sa jej kruhy pred očami.
Úder namierený na hlavu vydá zvuk, ako keď niekto skočí na jablko.
„To nie som ja,“ povie. Potom nechá jeho telo skĺznuť do vody.
„Teraz musíš plávať...“

Recenzoval: Marek Zákopčan
zakopcan.blog.sme.sk