bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka







Dvere v kúte sveta - Barbora Vanická

"Strom Anat predstavuje spoluprácu všetkých síl v prírode. On je jej hlavným nositeľom a ukazovateľom. Ak zomrie, budeme vedieť, že zomrela aj rovnováha. A čo počne človek bez rovnováhy?" (s. 172)

Adam je obyčajný chlapec, no trošku svojský. Musí sa vyrovnať s panovačnou sestrou, jej kamarátkami a aj s desivou učiteľkou matematiky. Zatiaľ sa mu podarilo nájsť iba jedného kamaráta.


Keď sa jedného dňa rozhodne ignorovať sestru a jej kamarátov, tak zablúdi.
Pri pokuse domov sa ocitá v uličke, ktorú nepozná, a otvára dvere, ktoré ho fascinujú.
A presne toto rozhodnutie, otvoriť dvere, ho dovedie do Stromorohu, ktorý sa rozprestiera okolo obrovského stromu Anat, prvého a najväčšieho stromu, aký kedy vznikol.

Chránia ho správcovia mágie, zázračné bytosti rôznych tvarov a farieb, ktoré sú príchodom Adama rovnako ohromené ako on.

No nedostal sa tam sám. Eva, v snahe nájsť strateného brata, sa ocitá na rovnakom mieste a spolu s ňou aj ďalšie tri deti.
Spoločne musia prekonať nástrahy a vykonať neľahkú úlohu - zachrániť Strom Anat, no pritom nezblázniť sa. Navyše sú to ony, tie deti, ktoré majú zachrániť svet? A sú vôbec prvými deťmi, ktoré sa o to pokúsili?

Autorka má veľmi zvláštny, až taký rozprávkový štýl. Ocitáme sa vo fantasy svete, v ktorom je veľa zlého, ale zároveň je to magický svet, ktorý potrebuje pomoc.

Asi je to len môj osobný problém, ale niekedy mám pocit, že autori fantasy kníh sa snažia vždy vytvoriť niekoho, nejakú postavu, ktorá niečo zmení, no zároveň je so všetkým stotožnená a hrdinská.

V tomto prípade sú hrdinami malé deti, ktoré ešte nemôžu vedieť, čo leží na ich pleciach. Veľakrát sa správali omnoho "dospelejšie", než naozaj boli.

Priestor pripomína miestami Narniu - krásne kvety, všetko rozkvitnuté, no Strom Anat postupne zomiera, tak všetko sa mení na zlé, dejom cítiť ponurú atmosféru.
 

"Musíš sa učiť celý život, Tomi," pokarhal ho Rotua, "ak len nepatríš medzi tých zadubencov, ktorí si myslia, že stačí, keď vedia čítať a písať." (s. 134)


Túto atmosféru však autorka vylepšuje svojím humorom, rôznymi charaktermi postáv, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári a skvelo doplnia dej.

Deti (Adam, Eva, Tomi, Petra a Samo) sú každé iné, jedinečné. Kde jeden je tichý, druhý príliš hlučný. Keď jeden koná pudovo, druhý rozumom. Dôležité je však, aby konali spoločne.

Miestami autorka až príliš zidealizovala postavy a na všetky problémy našli akýmsi zázrakom vždy riešenie. Trošku mi absentovala akási evolúcia v postavách, autorka im hneď zadelila vlastnosti a neposúvala ich myšlienkové pochody.

Celkový dojem je však pozitívny. Barbora Vanická vytvorila krásny rozprávkový svet, ktorý má isté pravidlá, potrebuje záchranu a končí tak, ako by mal končiť.
Príbeh o tolerancii, o medziľudských vzťahoch, o dôvere, o nenávisti, o prekonávaní prekážok, predsudkoch, o prírode. Je to však príbeh určený mladším čitateľom, ktorý nájdu krásu jednoduchosti vo vetách, v obrazoch, ktoré sa vám vyskytnú pred očami, keď budete čítať.
Knihe dodávajú originalitu aj krásne jednoduché ilustrácie, ktoré sú cteným doplnkom.

Recenzovala: Simona Tlacháčová
https://nakridlachknih.blogspot.com/2019/11/dvere-v-kute-sveta-barbora-vanicka.html

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.